Vianoce v Dánsku
Vianoce sú kresťanským sviatkom narodenia Ježiša
Krista. Kým v katolíckej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána,
v anglosaských krajinách a v severnej Európe, kde sa obyvatelia
hlásia k reformovanej cirkvi, sa Vianoce slávia už na Štedrý večer -
24.decembra. Pre rímskych katolíkov sviatky začínajú s úderom polnoci
medzi 24. a 25. decembrom, protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné
bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra. Zvyk začínať
vianočné sviatky už na Štedrý deň sa postupne rozšíril aj do ostatných
krajín.
Kresťania
i nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarúvaním sa. I tento zvyk má
pôvod v protestantskom prostredí, doložený je od 16. storočia a spája sa
s Martinom Lutherom a jeho údajnou snahou vykoreniť zvyk mikulášskych
darčekov medzi katolíkmi.
Dánske
Vianoce začínajú adventom a dodržuje ho väčšina rodín. Neodmysliteľnou súčasťou
predvianočného obdobia sú adventné vence viazané zo smrekových vetvičiek,
zdobené šiškami, červenými bobuľami a rôznym prírodným materiálom. Predávajú sa
v dostatočnom predstihu a počas adventnej nedele sú posvätené
v kostole.
Tradícia adventného venca bola založená
v 19.storočí nemeckým protestantským teológom Johannom Heinrichom
Wichernom (1808-1881), ktorý v Hamburgu založil misijnú školu pre chudobné
deti. Deti sa v predvianočnom období ustavične pýtali, kedy už budú Vianoce,
preto v roku 1839 vyrobil prvý veniec zo starého dreveného kolesa, na
ktoré postavil 4 veľké biele sviečky a medzi nich 19 malých červených.
Sviečky sa postupne zapaľovali, v nedeľu veľká biela a vo všedné
dni malé červené. Zvyk sa rozšíril z nemeckých protestantských zborov
i do ďalších krajín a za svoj ho prijali i ostatné cirkvi.
Atmosféru príchodu Vianoc dotvára “kalendárová
sviečka“, ktorá je rozdelená do 24 políčok a zdobená rôznymi motívmi. Sviečka
sa zapaľuje od 1.decembra, spravidla pri raňajkách, čím v rodinách
navodzuje príjemnú a upokojujúcu atmosféru. Býva úlohou detí sviečku
sfúknuť v okamžiku, keď dohorí jeden dielik.
Kalendárová sviečka
Okná domov sa zdobia kvetmi, vianočnými hviezdami,
hyacintmi alebo vianočnými kaktusmi. Kvetinová výzdoba je doplnená ornamentmi
zo sklenených korálikov a vianočnými škriatkami zvanými “Nisse“.
V škandinávskom folklóre je “Nisse“ domácim
duchom zodpovedným za starostlivosť a prosperitu gazdovstva. Popisovaný je ako
menší muž s dlhou červenou čapicou so strapcom, nie je väčší ako dieťa
a máva veľa mien, pomenovanie Nisse je pri tom odvodené od mena Niels. Nisse
miluje všetky domáce zvieratá, ale favorizuje kone.
Viera v ducha opatrovníka
v Škandinávii vznikla v polovici 19.storočia a rozšírená bola v
Dánsku, južnom Nórsku a Švédsku. Dobrý duch Nisse sa zrodil vo fantázii
jednoduchých ľudí ako obranný mechanizmus pred strachom, ktorý sa ich zmocňoval
na farmách roztrúsených po samotách. Do postavičiek si ľudia zhmotnili zvuky
vychádzajúce z temnôt zimných fariem (v zime sa v Škandinávii stmieva
už o 16:00 i skôr). Postupne dostávali podobu tajomných dobrých duchov
s nadprirodzenými schopnosťami či s vlastnosťami mŕtveho majiteľa
farmy, ktorý i po smrti bdel nad chodom hospodárstva a cítili sa
bezpečnejšie. V skutočnosti boli pôvodcami zvukov myši či mačky
v stodolách.
Týchto Nissov v ich takmer životnej veľkosti som našla
v obchode múzea v Ålesunde
Nisse bol ponímaný ako aktívny príslušník farmy.
Vykonával prácu, akou bola starostlivosť o kone, prekladanie balov sena
a slamy a farmári boli presvedčení, že každá farma má svojho vlastného
Nissa. Boli mu pripisované nadprirodzené schopnosti - práce zvyčajne vykonával
oveľa účinnejšie a efektívnejšie ako jeho ľudský náprotivok. Nissovia boli
nesmierne temperamentní. Ak domácnosť zanedbala ich spokojnosť (zvyčajne
sa jednalo o misku ovsenej kaše s maslom na Štedrý večer), duch sa mohol
obrátiť proti svojim pánom, prípadne farmu opustiť. O Nissoch sa traduje
množstvo príbehov. V jednom z nich dievčina mala odniesť Nissovi kašu, ale
rozhodla sa ju zjesť sama. Nisse sa jej pomstil tak, že ju takmer
utancoval k smrti. V inom príbehu zas vďačný poľnohospodár dal Nissovi
pár pekných bielych topánok. Nisse potom odmietol ísť von do dažďa, aby
si topánky nezašpinil, nepostaral sa o kone a tie zahynuli hladom.
Nežné dvojice
Domácnosti sa už dlho pred Vianocami zdobia
najrozličnejšími spôsobmi. Vianočné ozdoby sú zhotovované z machu, šišiek
a vetvičiek, ktoré sa ukladajú do hlineného lôžka. Bohato vyzdobené sú aj
škôlky, školy, pracoviská a obchody. Na Rådhuspladsen v Kodani každý rok
stojí najväčší vianočný strom, ktorý slávnostne zapaľujú na Mikuláša. Vlani
(2009) sa v predvianočnom období konal summit o klimatických zmenách a
osvetlenie stromčeka bolo napojené na ekologický zdroj - sústavu bicyklov,
ktoré poháňali bicyklujúce deti.
Vianočný stromček na Rådhuspladsen počas konania COP
15
poháňal ekologický zdroj - deti na bicykloch
Najväčšou atrakciou v minulých rokoch bývala
výzdoba hotela D´Angleterre na námestí Kongens Nytorv. Od vypuknutia krízy je
však svetelná výzdoba Kodane i hotela veľmi skromná. Dáni sú absolútne
racionálni ľudia a prvé protikrízové opatrenia sa prejavili práve
redukciou energeticky náročného vianočného osvetlenia. Na vianočnej výzdobe
lákajúcej hlavne pozornosť detí nešetrí azda jedine obchodný dom
Illum na pešej zóne Strøget.
Niekoľko ukážok tradičnej predkrízovej výzdoby
hotela
D´Anglettere
na námestí Kongens Nytorv v Kodani
Nepochybne najviac Nissov a iných rozprávkových
bytostí je možné stretnúť v kodanskom zábavnom parku Tivoli, ktorý počas
Vianoc otvára svoje brány hlavne pre deti. Popri množstve zvieratiek a postáv
je najväčšou atrakciou Julemand (miestna obdoba Santa Klausa), ktorý "prichádza
z Grónska na svojich saniach, ktoré ťahá 9 sobov" len preto, aby vypočul
vianočné prosby desiatok detí, ktoré trpezlivo čakajú v rade, aby sa mohli
usadiť veľa Julemanda v zázračných saniach a v pokoji mu
vyrozprávať svoje najtajnejšie želania. Dáni vôbec majú celú agendu spojenú
s Vianocami, ako sa hovorí, “pod palcom“ a ak aj vy máte nejaké
želania, tak ich včas pošlite na adresu, kde ich počas celého roka číta
a vybavuje “julemandský tím“. Želania je možné posielať na adresu :
Julemanden
Box 1615
3900 Nuuk
Grønland
Vstupná brána vianočného Tivoli
Čínsky palác v Tivoli
Deti s dôverou šepkajú najtajnejšie želania Julemandovi priamo do ucha
Lesný škriatok so srnkou...
...zrejme každý škriatok má svoju srnku
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov
v Dánsku je tradičné vianočné pivo. Známy pivovar “Carlsberg“ ho varí
každý rok v novembri. Pivo je o niečo ťažšie, mierne tmavšie a často
trochu silnejšie, než bežné pivo. V deň, keď sa začína prvýkrát čapovať
"julebryg", majú v pohostinstvách veľmi rušno.
Julebryg
Múzeum pivovaru Carlsberg sa nachádza priamo v
pivovare vo Valby
Vchod do pivovaru strážia dva
slony
Pivné exponáty
Autá, ktoré rozvážali pivo...
...z pivovaru do krčmičiek
Slávu pivovaru Tuborg dnes už pripomínajú len tieto
gigantické dekorácie vo štvrti Tuborghavn.
Už od polovice novembra sa pracovné tímy
stretávajú v reštauráciách alebo na pracoviskách na tzv. Julefrokost, čo
je vianočný večierok. Na tieto vianočné párty sa reštaurácie pripravujú dlho
dopredu a ponúkajú tradičné dánske vianočné jedlá, ako rôzne typy
lososa, sleďa, makrely, ale aj klobásy, fašírky, pečenú bravčovinu,
panenku na grile, jaternice, pečeňovú paštétu so slaninou, steaky
s vajcom, pečenú kačicu, studené mäso, kurací šalát, ovocný šalát so syrom
a ovocím.
Rôzne formy pozvánok na Julefrokost...
V tradičnej dánskej vianočnej
výzdobe nesmie chýbať dánska vlajka
Bohatá ponuka slávnostnej tabule na
julefrokoste :
Dôležitou súčasťou Vianoc je príprava tradičného
pečiva, ako sú hnedé koláčiky brunkager a pebernødder, vanilkové venčeky
či medovníky. Hlavnými aktérmi pri príprave drobného pečiva bývajú deti. Okrem
pečiva sa do striebornej a zlatej fólie balia i obľúbené nepečené sladkosti,
ktoré sa pripravujú z marcipánu, nugátu, orechov, mandlí, datlí, kandizovaného
ovocia, všetko poliate čokoládovou polevou. Príchod Vianoc v obchodoch
sprevádza typický vianočný tovar, ktorý sa v obchodoch počas roka nevyskytuje.
Sú to hotové stojany so ozdôbkami potrebnými na pečivo, v ktorých sa nachádzajú
i najlepšie recepty, palety s červenou kapustou, hotová višňová
omáčka i mandľová ryža.
Pebernødder
Brunkager
Delikatesou, ktorá je v Škandinávii úzko spätá
s Vianocami, je gløgg -"žiariace víno". Jedná sa o varené víno s
výrazne nižším obsahom alkoholu než bežné varené víno, s rôznymi
ingredienciami, ako karamelizovaný cukor, med, škorica, zázvor, kardamón a
klinček. Do horúceho nápoja sa pridáva zmes hrozienok a sekaných mandlí.
Nápoj získal status akéhosi “welcome drinku“ na privítanie zimného slnovratu. V Škandinávii
sa pije už od 16.storočia. V obchodoch sa kupuje hotový vo fľašiach či
tetrapakových obaloch a vytratí sa z nich hneď po sviatkoch, rovnako ako
výzdoba z obchodov a ulíc.
Gløgg...
...ozaj žiarivý nápoj...
Vianočný stromček (juletræ) sa v dánskych
domácnostiach objavuje veľmi skoro. Kúpiť sa dá na predajnom mieste alebo, čo
je oveľa príťažlivejšie, dá sa vyrezať priamo na farme, kde prichádzajú rodiny
s deťmi, aby si vybrali “svoj“ stromček. Dánsko je jedným
z najväčších exportérov vianočných stromčekov do celej Európy. Stromčeky
majú modrasté ihličie a vydržia do konca januára. Je i ekologicky
uvedomelou krajinou a po Vianociach je možné stromček odovzdať na ďalšie
spracovanie.
Farma, na ktorej si vyberiete "svoj" stromček...
...rozprestiera sa na rozlohe niekoľkých árov...
...stromčekov je tu nespočetné množstvo...
...a vám len zostáva nájsť ten správny. V plnej zbroji a zatiaľ s nádejou...
Ja som si “vyrezanie vlastného stromčeka“ vychutnala
každý rok svojho severského pobytu. Spomienky na decembrový vidiek
v celodennom súmraku sú jedny z najkrajších i tak, ale
korunované dôležitou udalosťou, bez ktorej by sa nekonali Vianoce, nadobúdajú
celkom sviatočnú atmosféru. Pre stromčeky sme chodievali s priateľom, ako
vybraní vyslanci našich rodín. Celé hodiny sme brázdili hektáre farmy
s pílkou prevesenou cez rameno, aby sme našli ten “svoj“ stromček.
Nepredstaviteľná záležitosť. Okrem toho, že sme vždy zmrzli na kosť, smer po
dvoch hodinách neúspešného hľadania s istotou upadali do zúfalstva, že na celej
farme sa nenájde čo len trochu vhodný stromček. Beznádejné hľadanie
ihly v kope sena sme zvyčajne ukončili vyrezaním najbližšej "metly"
v okamžiku, keď sme objavili uhol, z ktorého "metla",
zastrčená v rohu izby, bude aspoň vzdialene pripomínať vianočný stromček.
Každoročne sme sa po takomto martýriu dušovali, že to bolo posledný krát, ale
s príchodom decembra sa túžba po zničujúcom výlete dostavila
s presnosťou švajčiarskych hodiniek a pár dní pre Vianocami sme sa
hnali na novoobjavenú farmu v novej nádeji, že práve teraz....
... nakoniec bolo vždy najdôležitejšie nájsť "správny" uhol pohľadu...
Stromček v Dánsku sa
zdobí veľmi variabilne, ale niektoré pravidlá musia byť dodržané. Na vrcholci
nesmie chýbať tradičná hviezda a svietiť musia pravé sviečky. Zvykom býva
zdobiť ho i girlandami z dánskych vlajok. Tradícia sa zrodila po roku 1864,
kedy Dánsko utrpelo veľké územné straty vo vojne s Pruskom a
Rakúskom. Dávno stratila ideový alebo symbolický význam, ale stala sa
neodmysliteľnou dekoráciou. Dánska vlajka (Dannebrog) nesmie chýbať napr. ani
na narodeninových tortách.
...a toto je vyzdobený úlovok. Ako
vravím, chce to len správny uhol pohľadu...
Diera uprostred stromčeka poskytla priestor pre moju
avantgardnú kompozíciu.
Diera ako na objednávku.
Slávnostná štedrovečerná večera zvyčajne začína
o 18.00. Väčšina Dánov servíruje pečenú kačicu, ale aj hus a pečené
bravčové mäso. Hus sa pripravuje plnená sušenými slivkami a jablkami a ako
príloha sa podáva červená kapusta a karamelizované drobné zemiaky. Ako
dezert sa servíruje sladká ryžová kaša (ris alamande) a jej “pojedanie“ má
doslova rituálny charakter. Ryža sa pripravuje s nasekanými mandľami,
polieva sa višňovou omáčkou a najdôležitejšou úlohou gazdinej je
“zapracovať“ do dezertu jednu celú mandľu. Hosť, ktorý vo svojej porcii nájde
mandľu, dostane zvláštny darček. Čaro rituálu spočíva v hre na
predstieranie stolujúcich, že “práve ON“ má mandľu. Hra býva pomerne zábavná,
končí odhalením “vlastníka“ mandle, ktorému je následne pompézne odovzdaný darček.
Po vianočnej večeri sa tancuje okolo stromčeka a spievajú sa koledy.
Tradičné dánske štedrovečerné menu.....
...a ešte dezert - mandľová ryža so schovanou neposekanou mandľou
Existuje veľa dánskych vianočných kolied, mnohé sa
tradujú v rodinách a viažu sa na ne spomienky, pretože sa spievajú po
celé generácie a sú súčasťou súkromných vianočných osláv. Keď deťom dôjde
trpezlivosť s rodinnými rituálmi, príde čas na spoločné rozbaľovanie
darčekov. O polnoci, keď sú otvorené všetky darčeky, sa zvykne podávať čerstvé
ovocie, sladkosti a káva.
Dánska spoločnosť je nesmierne komunitárna a rodinne založená,
v období vianočných sviatkov sa to prejavuje zvlášť výrazne. Kontakt
s rodinou, priateľmi a blízkymi sa zohráva v živote Dánov veľmi
významnú úlohu. Už v predvianočnom období si vzájomne posielajú množstvo
vianočných pozdravov, ktoré častokrát vyrábajú sami. Vianoce v Dánsku sú
skutočne rodinnými sviatkami a pri štedrovečernej večeri sa stretáva celá
rodina. Vzhľadom na vysokú rozvodovosť v krajine to môže byť i veľmi
rôznorodá rodina, pretože Dáni, vo väčšine prípadov, i po rozvode
zachovávajú, hlavne kvôli deťom, veľmi korektné vzťahy.
Prvý sviatok vianočný sa rodiny a priatelia navštevujú, hostia sa
skvelými vianočnými jedlami a hlavne si prejavujú pozornosť, lásku a
spolupatričnosť. Dánske Vianoce sú skutočne duchovnými sviatkami.
V kostoloch sa konajú bohoslužby, ale hlavne rôzne koncerty.
Pomerne veľa Dánov odchádza na celé sviatky do trópov, zvlášť obľúbené sú pláže
JV Ázie. Niet sa čomu čudovať, nakoľko v Dánsku sa v decembri
rozvidnieva po ôsmej a slnko sa za obzor schová už o tretej. Aj to
len v prípade, že vôbec “vykuklo“.
Tento komentár bol odstránený správcom blogu.
OdpovedaťOdstrániť