Prírodné zaujímavosti Dánska

          Písať o dánskej prírode je hotová avantúra. Ľadovcom abradovaná a antropogénnou činnosťou výrazne zasiahnutá  platforma  na prvý pohľad neposkytne podobné uspokojenie, akým býva  virtuálne objatie s nórskymi fjordmi či ľadovcami. Napriek tomu, keď sa s ňou zoznámite bližšie, dokáže  nepoznaným  spôsobom pohladiť dušu a dajú sa tam nájsť skutočne pozoruhodné zákutia.

            Dánska krajina v priebehu posledného tisícročia prekonala mnoho radikálnych premien, ktoré sa premietli  dokonca i do kartografického zobrazovania povrchu. Obyvatelia bojovali s nepriateľom najsilnejším, s prírodou. Kilometre pobrežia boli spevnené hrádzami a následne vysušované.  Kvôli  pôde boli spájané malé ostrovy do väčších celkov. Rukou človeka bol zasadený vari každý strom, keďže pôvodné lesy boli v minulosti kvôli využívaniu pôdy vyrúbané.

 Ostrov Bornholm

 

             Dánsko sa rozprestiera na Jutskom polostrove a priľahlých ostrovoch v Severnom a Baltickom mori. Najvýchodnejším a úplne odlišným ako ostatné je granitový ostrov Bornholm, ležiaci ďaleko od dánskych brehov, juhovýchodne od švédskeho polostrova Skåne. 

Mapa Dánska - Bornholm leží excentricky, takmer uprostred Baltu

Bornholm a ostrovy Frederiksø a Christiansø ležiace severovýchodne
a sú súčasťou  sotva 39 hektárového súostrovia Ertholmene

            Na Bornholm sa dá dostať trajektom, najrýchlejšie zo švédskeho Ystadu. Na loď Villum Clausen sme už nastupovali plní očakávania. Vedeli sme, že je to jedna z najmodernejších lodí, ktoré sa tu na severe plavia a jej technické dáta nás privádzali do vytrženia. Realita nesklamala. Keď tento technický zázrak, ktorého útroby zaplnilo asi 200 áut a  viac ako 1000 pasažierov, zapol naplno svoje plynové turbíny a kolos vyrazil dopredu rýchlosťou 48 uzlov (takmer 90 km/h), zmocnil sa ma pocit nekonečného blaha. Moje telo predbehlo dušu, lebo tá ešte hodnú chvíľu nechápala, čo sa deje. Pohľad do spenenej ryhy, ktorá za katamaránom ostávala ešte veľmi dlho, som za teplo kaviarne vymenila, až keď som bola do nitky premočená, skrehnutá od fúkajúceho vetra a takmer primrznutá k zábradliu zadnej paluby, ktorého som sa kŕčovito držala. Bol august. Za necelých 75 minút sme pristáli v Røne.
 

Katamarán Villum Clausen dosahuje rýchlosť 48 uzlov a v mori zanecháva len spenenú ryhu

            Samotný Bornholm je budovaný žulovým masívom, čím sa výrazne odlišuje od zvyšku Dánska. Je to očarujúce miesto s divokými údoliami, ktoré pripomínajú rokliny Slovenského raja, len sú podstatne menšie. Priamo z roklín sa vystupuje na rozsiahle fialové pláne vresovísk, ktoré lemujú pobrežné útesy skrývajúce tajomné jaskyne. Túlať sa tu dá do omrzenia alebo do zotmenia. Nám sa podarilo to druhé. Ako ľudia pôvodom z kopcov, dočasne premiestnení na “dánsku placku“, sme sa bornholmského zázraku nevedeli nabažiť.

Helligdomsklipperne - pobrežné útesy na severnom pobreží ostrova...

...schovávajú tajomné jaskyne

Z útesov na pobrežie vedie strmé, ale bezpečné drevené schodisko

            Juhovýchodné pobrežie je naopak lemované nekonečnými plážami s jemným bielym pieskom.

 Dueodde - pláže na južnom pobreží

Dueodde -maják

            Ostrov Bornholm je ukážkou divokých prírodných scenérií, botanickej i zoologickej biodiverzity, ktoré sa tu zachovali vďaka excentrickej polohe ostrova. Významným faktorom je i prístup Dánov k prírodným hodnotám,  rešpekt k pravidlám a zásadám ochrany prírody a krajiny a pozitívnej environmentálnej politike. Na veľmi malej ploche tu v symbióze existujú xerotermné rastlinné druhy, acidofilné spoločenstvá mokradí i rastliny viazané na vápencové podložie. Všetky vo svojich vlastných ekotopoch.  

 Fialové stráne vresovísk...

...vres pokrýva i útesy v severnej časti ostrova.

 Zrejúce ostružiny

 Údolie Jons Kappel na západnom pobreží...

 ...pripomínajúce Tolkienovu Stredozem ...

...a Fangornský les...

 ...plný "entov"...

 ...čarovných vodopádov...

 ...brečtanu a papradí.

 Áron škvrnitý (Arum maculatum)

Nádherná prírodná kála kvitnúca v máji svojim pachom

láka hmyz, ktorý v tulci kvetu uviazne a vyslobodí sa, až keď je kvet oplodnený,

pri čom na telíčku prenáša peľové zrnká z kvetu na kvet.

 Áron škvrnitý - plodnica

 Bobule, podobne ako celá rastlina, sú jedovaté a žiadne vtáky ich  nepozobú,
stonka s červenými plodmi preto zdobí les do neskorej jesene.

            Bornholm, i neďaleké ostrovčeky Christiansø a Frederiksø, sú hniezdiskom, ale i migračnou zastávkou mnohých vtáčích druhov. Skalné útesy s jaskynnými priestormi poskytujú útočisko pre 26 druhov netopierov, vresoviská zas viacerým druhom plazov a obojživelníkov. 

Frederiksø - vo veži sa nachádza múzeum súostrovia Ertholmene, 

na ktorom bolo v minulosti väzenie. Nazývali ho i dánsky Alcatraz

 More okolo ostrova Christiansø hýrilo všetkými farbami. Ostrov je hniezdiskom mnohých 

vtáčích druhov, preto je na ňom zakázané chovať psy i mačky

            Okrem nádhernej prírody sa na Bornholme zachovalo i niekoľko cenných sakrálnych pamiatok. V Aakirkeby sa nachádza románska katedrála zo začiatku 12. storočia s renesančným oltárom a kazateľnicou, nemenej zaujímavé sú i štyri románske rotundy, z ktorých najväčšia je Østerlars Rundkirke s interiérom zdobeným nástennými maľbami.

 Østerlars Rundkirke

Interiér je zdobený nástennými maľbami, toto je nosník, ktorý nesie hmotu kupoly...

 ... ktorým vedie do kupoly kamenné schodisko...

...a jednoduchý oltár.

 Ny kirke

 Nylars kirke

Olsker kirke

 Aakirkeby kirke - južný pohľad...

..západný pohľad na loď s apsidou ...

...a nádherná kamenná krstiteľnica.

Uprostred ostrova sa nachádza stará rozhľadňa 

            V severozápadnom cípe ostrova drieme zrúcanina kedysi významnej pevnosti Hammerhus, ktorá, i keď už dávno stratila svoj strategický význam, keď strážila námornú cestu v Baltskom mori a v 17. storočí ju využívali ako väzenie, dodnes láka tisícky turistov. 

Pohľad na pevnosť z pobrežia

 Prístupový most ponad priekopu

 Zrúcanina je kvalitne zakonzervovaná

 Pohľad na obytnú vežu...

 ...ešte jeden...

...a schody do veže.

 Bornholm je známy údenými rybami, toto je stará udiareň s charakteristickými komínmi
so širokým hrdlom v spodnej časti, v ktorej sa ryby údia...

...a toto je moderná prevádzka. Po vyúdení sa ryby ešte sušia.

 Ostrov Mandø

Mandø uprostred koresandu a v pozadí cesta spájajúca ostrov s pevninou

          Pri západnom pobreží Jutska, vo Waddenskom mori, leží úplne odlišný ostrov Mandø. Patrí do sústavy Frízskych ostrovov, lemujúcich pobrežie západnej Európy. Prístup naň vedie po nespevnenej ceste v čase odlivu, počas prílivu býva zaplavená a  pred vjazdom na ňu je vhodné zastaviť sa pri informačnej tabuli a preštudovať aktuálne časové údaje o prílive, ktoré sú počítané kvôli bezpečnému prejazdu. Dôležité je rešpektovať i prípadnú výstrahu v prípade rozbúreného mora. Cesta je počas celého roka udržovaná pravidelnými navážkami štrku. 

 Wadenské more sa nachádza medzi Frízskymi ostrovmi a pevninou,

ostrovy Romø, Mandø a Fanø patria Dánsku

 Prístupová cesta na Mandø býva počas prílivu zaplavená, preto je dôležité 
poznať aktuálne prílivové údaje

 Výška prílivu nebýva rovnaká, cesta môže vyzerať takto ...

 

...ale i takto. 

 

          Mandø postupne vznikal naplavovaním piesku medzi niekoľko menších ostrovov, koherentný ostrov sa objavuje až na mapách z 19. storočia.  Prvá zmienka o ňom však pochádza už z kráľovských kníh o sčítaní ľudu z roku 1231. Obyvatelia ostrova boli od počiatku ohrozovaní záplavovými vlnami, preto boli nútení vybudovať efektívnu ochranu v podobe  mohutného valu.

 Z vnútornej strany hrádze vedie cesta okolo celého ostrova

           Najstaršia hrádza vznikla v roku 1887, druhá časť bola dobudovaná v roku 1937. Obidve poškodila záplavová vlna v roku 1981, čo si vyžiadalo zásadnú rekonštrukciu a dobudovanie kompaktnej bariéry okolo ostrova. Muži v minulosti pracovali ako námorníci na lodiach po celom svete, ženám ostalo venovať sa doma poľnohospodárstvu. Nie je preto žiadnym prekvapením, že takmer 2 metre vysoký a 8 km dlhý val okolo celého ostrova vybudovali v 19. storočí práve ženy.

 Značky na stĺpe označujú výšku hladiny mora pri najväčších záplavách na ostrove 

 Pohľad z hrádze do vnútra ostrova, ovce sa počas celého roka pohybujú voľne...

 ...a táto zvedavá ovečka sa na nás prišla pozrieť zblízka.

           Ostrov je súčasťou útvaru, ktorý sa nazýva koresand a leží v jeho SV časti. Koresand je v skutočnosti rozsiahla piesková naplavenina, ktorá sa z Waddenského mora vynára len v čase odlivu. Jej rozloha je cca 25 km² a pri  pohľade z ostrova vytvára kurióznu scenériu, keďže rozľahlá púšť sa pred vami objavuje postupne tam, kde ešte pred pár minútami bolo more. 

Odliv nastal sotva pred pár minútami

          Waddenské more je málo známym geografickým pojmom, je  okrajovým morom Severného mora a vypĺňa priestor medzi Frízskymi ostrovmi a pevninou. Frízske ostrovy začínajú ostrovom Texel v holandskej provincii Den Helder a končia dánskym ostrovom Fanø.  Waddensee je plytkým šelfovým morom, v ktorom je rozloha súše výrazne podmienená prílivom a odlivom, čím sa vytvoril špecifický ekosystém bohatý na benthos, ktorý je potravinovou bázou pre vodné a bahniakovité vtáky. 

          Z rastlinných spoločenstiev sa tu vyskytujú prevažne umelo vysadené riedke borovicové lesy a podrast tvoria druhovo málo početné trávnaté porasty. Zaujímavou zložkou sú len hojne sa vyskytujúce rastliny z čeľade vstavačovitých (Orchideaceae), vres a  rôzne druhy Salicornia z čeľade mrlíkovitých (Chenopodiaceae),viazané na slané pôdy. 

Salicornia dolichostachya ssp.strictissima

Salicornia je typický halofyt a rastie v podmáčaných a zatápaných lokalitách

 

 

Limonka (Limonium humile)

          Na ostrove Mandø žijú líšky, vodné hraboše, zajace, nie však väčšie zvieratá, ktoré by tu nenašli prirodzený úkryt. Neodmysliteľnou súčasťou sú ovce, ktoré sa počas celého roka potulujú vo voľnej prírode. Ostrov je hniezdiskom, ale i migračnou zastávkou množstva unikátnych vtákov, ktoré sa dajú pozorovať celý deň. 

Brehár čiernochvostý (Limosa limosa)

Lastúrničiar strakatý (Haematopus ostralegus)

...ešte jeden

 

Šabliarka modronohá (Recurviristra avoceta)
 

Berneška belolíca (Branta leucopsis)

V starej pneumatike našiel úkryt veľký krab

          Mandø je miesto, kde môžete pozorovať príliv akoby ste napúšťali veľkú vaňu. Na koresand sa dá dopraviť v špeciálne upravenom prívese s nadrozmernými pneumatikami, ktoré  ťahajú traktory. Nazývajú sa "Mandøbusen". Ich odchod je tiež prispôsobený prílivovým vlnám a výlet trvá 3 hodiny, čo  je prísne limitované a nepresnosť by sa určite nevyplatila. 

Mandøbusen na koresande...

...stopy po pneumatikách svedčia o rušnej premávke

            Trasa výletu bola označená kovovými tyčami, viedla cez plytký šelf. Okrem obrovských mušlí, ktoré sme mohli nazbierať (ja som ich mala ku koncu napchaté i v kapucni) sme hľadali kolóniu tuleňov. Tie si mohli lebediť na niekoľkých miestach a s odsýpajúcim časom (ako ináč merať čas na púšti) náš optimizmus, že ich uvidíme, klesal. Pokoj zachovával len sprievodca. Akoby aj nie, ktohovie, koľkokrát ich už videl, pomyslela som si zlostne. Ukázalo sa, že som mu v duchu krivdila, pretože keď sme oddychujúcu rodinku v asi pol kilometrovej vzdialenosti  zahliadli, jeho vzrušenie sa od nášho nelíšilo. Pozerali sme na divadlo prírody so zatajeným dychom, v patetickom tichu, niektorí “samisebafurtdojímajúci“ i so slzami v očiach. V čase rozmnožovania ich tu vraj chodia stovky, my sme boli vďační i za túto rodinku. Že deň predtým mi tuleň v akváriu v Esbjergu jedol z ruky, mi už ani nenapadlo. Vidieť ich na tomto fascinujúcom mieste a vo voľnej prírode predčilo všetky zážitky. Boli sme takmer na konci koresandu, za ním číhalo už len Severné more, pripravené púšť zaplaviť. Čas sa sypať neprestal, vodca pokynul na odchod.

Tulenia rodinka zo vzdialenosti asi pol kilometra...

...ako sme ich videli my...

...a takto ich videla kvalitná zrkadlovka...

             Ostrov je jedným z najpokojnejších miest v Dánsku a ranný budíček hrdličky, ktorá si precvičovala hlasivky na strome rovno nad našim stanom, je jednou z najkrajších spomienok naň. 

Najzaujímavejšími stavbami na ostrove sú veterný mlyn ....

...a kostol.

Na záver už len obvyklý gýč - západ slnka, ktorý je vždy najkrajší práve tam,
kde sa nachádzate

Skagen 

Severné more (hore) a Baltské (dole) sa viditeľne odlišujú

  ...vody oboch morí majú odlišnú salinitu i hustotu a nedokážu sa zmiešať

          Skagen je najsevernejší polostrovný výbežok dánskej pevniny, ktorého plocha, ohraničená líniou medzi mestami Frederikshavn a Hirtshals, je takmer 300 km². Je veľmi mladým útvarom, vznikol v priebehu posledných 6000 rokov akumulačnou činnosťou dvoch morí. Jeho kosovitý výbežok Grenen patrí k turistickým lákadlám severného Dánska. 

 Grenen - v pozadí mesto Skagen

          Obecnou skutočnosťou je, že na pobreží môžete vkročiť do mora. Na špičke Grenenu však môžete naraz vkročiť do dvoch morí. Jednou nohou do úžiny Kattegat v Baltickom a druhou do Skagerraku v Severnom mori. No a kvôli tomu tu denne prúdia tisícky turistov, za rok ich je viac ako milión. Asi po trojkilometrovom pochode sa poslušne zoskupujú v pomyselnom rade a trpezlivo čakajú, kým sa v ľadovej vode uvoľní miesto, aby na vlastné nohy zistili, aké to je: Stáť naraz v dvoch moriach. Predbiehať sa neopovážil nik.  

Posledné metre a vlastnou nohou vkročím do dvoch morí naraz

            Keď sme zaparkovali na pieskom zafúkanom parkovisku, zmocnil sa ma panický strach, zrejme vyplývajúci z čulého ruchu okolo informačného centra, že ak okamžite nevyrazíme, tak sa tento zázrak rovno pred našimi očami prepadne pod zem. Neberúc ohľad na zvyšok výpravy som sa sama, tempom poľovníckeho psa, ktorý zavetril stopu, hnala vpred. S istotou, že na konci kosy ma nájdu tak či tak. Grenen som teda, podobne ako Amundsen južný pól, dobyla z našej trojčlennej výpravy prvá. So zatajeným dychom som vkročila do vody na mystickom mieste, na absolútnom severe Dánska, s trochou smútku v duši, že z toho okamihu nebude žiadny dokument, pretože potenciálny fotograf sa vliekol niekde za mnou. Zmocnili sa ma naozaj rôzne pocity. Najintenzívnejší však bol ten, že mi nepochybne odmrznú nohy. Ľavá v Skagerraku i pravá v Kattegate. 

            Skagen je i v súčasnosti akýmsi geologickým laboratóriom. Jeho východné pobrežie je ohrozované eróziou, ktorá si odlupuje z výbežku ako z koláča. Spôsobujú to morské prúdy, kvôli ktorým je v oblasti Grenenu zakázané i kúpanie. Jedinou efektívnou ochranou je budovanie vlnolamov.  

 Skagenský maják

Grenen z výšky skagenského majáka...

...a pohľad na opačnú stranu - na Skagen. Pobrežia lemujú vlnolamy.

            Západné pobrežie je, naopak, ohrozované tvorbou pieskových dún, čím dochádza k postupnej dezertifikácii krajiny. Pieskové duny  Råbjerg Mile sa začali tvoriť už v 16. storočí. Duny postupne driftujú východným smerom rýchlosťou cca. 18 m za rok. Proces je málo ovplyvniteľný. Duny postupne prekryli pôvodný ekotyp slatín a vresovísk a následne tu domestikovali pieskomilné rastlinné spoločenstvá nenáročné na pôdu a živiny, väčšinou trávy, ale i plevelné dreviny ako vŕby, brezy a osiky. Endemitickou rastlinou severojutských dún je  Euphrasia nordica.

 

Råbjerg Mile

 Kvetena dún Råbjerg Mile

 Kosatec piesočný (Iris arvensis)

 Informačný panel pri vstupe na územie

          Obdobným miestom, kde krajina pred očami dezertifikuje je Rubjerk Knude ležiaci južne od Hirsthalsu. Na útese bol v roku 1901, i napriek odporu miestnych obyvateľov, ktorí okrem obáv predostreli i reálne argumenty o pohybe piesku v oblasti pobrežia, postavený 23 metrov vysoký plynový maják. Počas celého prevádzkového obdobia zamestnanci usilovne bojovali s driftujúcim pieskom, v roku 1953 duna maják prerástla natoľko, že lode sa museli orientovať už len podľa zvuku, ktorý vydával a v roku 1968 musel byť uzavretý.  
 

Takto vyzeral maják v roku 1901...

...1992...

...1999...

...2002...

...2006...

 ...2007...

...2008...

...2009...

 ...a v decembri 2010 po hospodárskych budovách nezostala ani stopa.

Pohľad na duny vyvoláva rôzne pocity, rozhodne však nie pocit
víťazstva človeka na prírodou

           O stabilizáciu situácie v oblasti Skagenu sa vláda pokúša od 19. storočia rôznymi metódami, jednou z nich je i vysádzanie rôznych druhov ihličnanov, napriek tomu sa duna každoročne posúva o pár metrov na východ.

 Møns klint

          Myslím, že najúchvatnejším miestom, ktoré môžete v Dánsku navštíviť a kde sa vám skutočne zakrúti hlava, a to nie len z výšky,  sa nachádza na východnom pobreží ostrova Møn, ktorý leží južne od Sjælandu. Tu sa, akoby priamo v vĺn Baltského mora, týčia belostné kriedové útesy Møns klint. Z najvyššieho miesta sa do morských vĺn pozeráte z výšky 128 metrov. Møns klint sú skutočným unikátom dánskej prírody.

 Mapa oblasti (vpravo) a poloha útesov v rámci Južného súostrovia (vľavo)

 Letecký pohľad na kriedový útes

 Pár pohľadov z výšky útesu...

 

 More pod útesmi mení farbu s rozpustenou kriedou i slnečnými lúčmi

          Hrúbka kriedovej vrstvy sa odhaduje už len na asi 60 metrov, keďže krieda je málo odolná voči poveternostným vplyvom i sile morského príboja, ktorý si každoročne zoberie svoju daň. Časť útesu sa do mora zrútila naposledy v roku 2007. 

 Zosuv útesu v roku 2007

 

          Kriedové útesy vznikli usadzovaním zaniknutých organických zvyškov mikroorganizmov, vyšších  morských živočíchov a ich schránok na dne druhohorného mora pred  viac ako 70 miliónmi rokov. Kriedová platforma sa postupne vynorila a k obnaženiu útesov došlo pravdepodobne pred poslednou dobou ľadovou.

 

 Geocentrum, kde sa návštevníci komplexne oboznámia s geologickým vývinom, flórou a faunou Møns klint, okrem toho organizuje i didaktické aktivity a rôzne podujatia pre školy

Geocentrum  v máji 2007 slávnostne otvorila kráľovná Margrethe II.

          Jedinou nepríjemnosťou pri vychádzke na Møns klint je ich obrovská atraktivita a frustráciu vám prináša už príjazd na preplnené parkovisko, o rušnej “premávke“ pod útesmi ani nehovoriac. Nájsť  priestor na súkromné vnímanie tejto pitoresknej krásy je takmer nemožné. Nám sa to podarilo iba raz, a to takmer pred zotmením. Pohľad na more hrajúce všetkými odtieňmi farieb od bielej, cez blankytne modrú, až po zelenkasté odtiene, ktoré sú v ostrom kontraste s belobou útesov, zanecháva v človeku neopakovateľný zážitok.

 Z útesu na pobrežie vedie bezpečné drevené schodisko...

 ...na niekoľkých miestach

            Útesy sú impozantným miestom, či už stojíte na ich vrchole, kráčate po pobreží alebo ich pozorujete z lode na mori. Dielo prírody sa nedá vnímať inak, než s obrovskou pokorou. Počas jasného počasia z nich môžete dovidieť do Švédska i do Nemecka.