Najkrajšie dánske zámky - Kronborg


                    Väčšina z množstva zámkov v Dánsku je, na rozdiel od Slovenska, dodnes obývaná a dobre spravovaná. Niektoré sú v  súkromnom vlastníctve, ostatné spravuje štát či rôzne nadácie. 
 
          Okázalé sídla si dánska šľachta budovala po celej krajine.  Najviac ich bolo postavených v období renesancie a toto obdobie býva v Dánsku označované ako vek šľachty. Vzhľadom na výstavnosť objektov to vôbec nie je nadsádzka a menovať najzaujímavejšie je veľmi ťažké. Po uvážení som nakoniec vybrala tri zámky, ktorých povesť presiahla i hranice Dánska a ktoré môžem subjektívne označiť za najkrajšie. 

Kronborg

 
Severozápadný letecký pohľad na Kronborg - v popredí SZ bastion 

          Kronborg (Hamletov hrad) je jednou z najvýznamnejších stavieb severoeurópskej renesancie a zrejme i najznámejším zámkom, ktorého povesť siaha ďaleko za hranice Dánska. Nachádza sa v meste Helsingør, v severovýchodnom cípe ostrova Sjæland, asi 40 km od Kodane. Je jedným z najstarších zámkov v krajine a v minulosti plnil strategickú úlohu - strážil vstup do úžiny Øresund, a tým aj do celého Baltského mora až po Rusko. 

Mapa Øresundskej úžiny -
 - medzi Helsingørom a Helsingborgom je široká necelé 4 km

          Úžina tvorí prirodzenú hranicu medzi Dánskom a Švédskom a medzi mestami Helsingør na dánskej strane a Helsingborgom vo Švédsku je široká necelé 4 km. Históriu zámku začal písať v roku 1417 Erik Pomoranský, keď na strategickom výbežku nechal postaviť zámok Krogen (Krogen - hák, podľa tvaru výbežku), kvôli vyberaniu tzv. sundského cla a na ochranu lodí pred slovanskými pirátmi. V Krogene (neskôr v Kronborgu) bol kapitán lode povinný vydeklarovať hodnotu tovaru na výber cla, pri čom colná správa mala predkupné právo na tovar v prípade, že sa cena tovaru javila ako podhodnotená. Toto opatrenie malo zabrániť colným podvodom a platilo až do roku 1857, kedy bolo pod tlakom USA zrušené. Poplatok šiel priamo do kráľovskej pokladne a tvoril základ príjmu dánskych panovníkov. 

Na severovýchodnom výbežku pri Helsingøri, ktorý z vtáčej perspektívy pripomína hák,
nechal kráľ Erik Pomoranský v roku 1417 postaviť zámok Krogen

 Erik Pomoranský - adoptívny syn kráľovnej Margarethe I., panovník Kalmarskej únie,
korunovaný v roku 1397 a v roku 1442 detronizovaný pre porušenie 
základných ustanovení Kalmarskej dohody.
Erik bol pravnukom Valdemara IV. Atterdaga, jedného z najvýznamnejších
stredovekých panovníkov v Európe, o ktorom pramene píšu ako o inteligentnom,
cynickom, podlom a chytrom panovníkovi so silným inštinktom pre politiku
a hospodárstvo, ktorý akoby bol predobrazom Machiavelliho Vladára.
Podobne bezohľadný a bezcharakterný bol i Erik, ktorý rozhodne
nevynikal mimoriadnymi morálnymi zábranami.   


Jediná zachovaná podoba Erikovej manželky Filipy Anglickej, 
dcéry Henricha IV.,pochádza z vitráže v kostole kláštora sv. Brigity vo švédskej Vadstene,
kde sa Filipa na sklonku života utiahla a kde je i pochovaná.
Časť Švédska dostala Filipa do vena a v mene kráľa krajinu od roku 1420 riadila.

          Zámok bol postupne účelovo prestavovaný, rozširovaný a zdokonaľovaná bola i jeho fortifikácia. Prvou rozsiahlou prestavbou poveril v roku 1572 Frederik II. holandského staviteľa Hansa van Peschena a pod jeho vedením sa stredoveká pevnosť začala meniť na moderné sídlo. Van Peschen nadstavil severné krídlo o jedno podlažie, kde boli zariadené izby pre kráľovskú rodinu. O tri roky neskôr flámsky architekt Anthonis van Opbergen z Malines riadil prestavbu južného traktu, kde bola vybudovaná i priestranná slávnostná sála (Dansesalen), ktorá slúžila pre plesy a divadelné predstavenia. S rozmermi 11 x 62 metrov je považovaná za jednu z najväčších v Škandinávii. V tomto období bol zámok premenovaný na Kronborg. 

 Frederik II. - mal vojenské sklony, záujem usporiadať ekonomický rozvoj 
a zvýšiť vojenskú moc svojho kráľovstva, predovšetkým námornú moc 
v Baltskom mori. To ho priviedlo k angažmánu v Severskej sedemročnej vojne. 
V roku 1572 uzavrel manželstvo so 14 ročnou sesternicou...

 ...Sofiou af Mecklenburg - Güstrov. Sobáš Žofie a Frederika bol - ako
väčšina zväzkov tej doby, zjednaný z dynasticko-politických dôvodov, 
napriek tomu bolo manželstvo šťastné.
Frederik a Sofia boli rodičmi kráľa Christiana IV.

Dansesalen, ktorú nechal vybudovať Frederik II., slúžila pre plesy i divadelné
predstavenia a s rozmermi 11 x 62 metrov je považovaná za jednu z najväčších
v Škandinávii. Zámok v tomto období dostal meno Kronborg - Korunný hrad

 
Steny sály pôvodne zdobilo 40 tapisérií zobrazujúcich dánskych panovníkov...
...vyšívané boli hodvábnymi, zlatými a striebornými niťami a na objednávku Frederika II. 
ich vyrobili v dielni Hansa Kniepera v Antverpách...
Väčšina tapisérii bola v roku 1658 ako vojnová korisť odvezená do Švédska 
a nachádzajú sa v Národnom múzeu v Štokholme.

  V Dánsku ich je v súčasnosti iba 14 - sedem na Kronborgu 
a sedem v Národnom múzeu v Kodani, ale v roku 2012 majú 
byť tapisérie zo Štokholmu zapožičané ako súčasť novej expozície.

 
          Prestavba bola ukončená v roku 1585. Výsledkom bola reprezentatívna  štvorkrídlová trojpodlažná stavba z pieskovcových blokov s rozľahlým vnútorným nádvorím a v tom čase i s impozantnou fontánou s centrálnou sochou boha mora Neptúna uprostred.

Letecký záber na Kronborg poskytuje pohľad na celkovú dispozíciu,
ktorú zámok dostal po Van Peschenovej  prestavbe

          V roku 1629 zámok vyhorel, ale Christian IV. ho aj napriek zlej finančnej situácii nechal zrekonštruovať pod vedením dvorného staviteľa Hansa van Steenwinckela, ktorý mu vtisol nový, ranobarokový punc. Prostriedky na prestavbu získal Christian IV. zdvojnásobením colného poplatku. Pri tejto prestavbe boli  kazetové stropy Kráľovských komnát nahradené nástennými maľbami s  motívmi dánskych dejín od umelcov z holandského Utrechtu, najvýznamnejší z nich boli Gerrit van Honthorst a Salomon Koninck.  Väčšina malieb bola zničená pri barbarskom útoku Švédov v  roku 1657, ale niektoré sa zachovali až do súčasnosti.

Výzdoba i zariadenie je v porovnaní s ostatnými zámkami pomerne strohá - 
dlhé roky bol vojenským objektom... 

...unikátom je výzdoba jednoduchých plochých stropov...

 ...tvorená nástennými maľbami s výjavmi dánskej histórie v zrkadlách,
ktoré sú dielom utrechtských majstrov 
Gerrita van Honthorst a Salomona Konincka

          V rokoch 1657-60 bol Kronborg dobytý a značne poškodený vo vojne so Švédmi, ktorí ho úplne vyrabovali. K rekonštrukcii došlo až počas panovania Frederika III. a Christiana V., kedy bola centrálna stavba obohnaná mohutnými hradbami a vnútornou i vonkajšou vodnou priekopou. Celková fortifikácia bola dokončená až počas panovania Frederika IV., ale vnútorné priestory postupne stratili svoju noblesu. Zámku bol odňatý status kráľovskej rezidencie, v roku 1785 prešiel do vlastníctva armády, ktorá ho až do roku 1924 používala ako kasárne. 

 Podobizeň mladého Christiana IV.

 ....jeho syna Frederika III.

...a vnuka Christiana V., ktorí mali významný podiel na vybudovaní
renesančného skvostu v severovýchodnom výbežku Sjælandu 

          V rokoch 1925 - 35 prešiel Kronborg komplexnou obnovou a v súčasnosti je atraktívnym renesančným zámkom so zachovanými prvkami modernej fortifikácie, zemnými valmi a vodnými priekopami. Jedinečná pieskovcová stavba je zastrešená medenou sedlovou strechou s mohutnými manzardovými vikiermi zdobenými renesančnými štítmi. V štyroch nárožiach sa nachádzajú originálne veže. Severozápadná - Kráľova, bola dlho známa ako Sústružníkova veža - údajne sa v nej nachádzala dielňa Frederika II. so sústruhmi.  Celkom odlišná je juhozápadná veža Telegraftårnet (Telegrafná),  s  plochou strechou. V minulosti bola pravdepodobne zastrešená mohutnou kupolou, ktorú v roku 1658 zničilo pri obliehaní švédske delostrelectvo. Veža bola výrazným navádzacím prvkom pre lode, ktoré tu museli zakotviť a zaplatiť poplatok. Pôsobivá juhovýchodná - Holubia veža vyčnieva z mohutného renesančného štítu, ktorý zdobí juhovýchodné nárožie vonkajšej fasády východného krídla.  Pomenovanie dostala od  poštových holubov, ktoré v nej chovali ako poslov dôležitých správ.  Dominantou celkovej siluety zámku je Trubačova veža Trompetertårnet  so zvonicou, ktorá sa týči uprostred vnútornej fasády južného krídla a je súčasťou kaplnky. Mohutný . Kronborg bol v roku 2000 zaradený do svetového dedičstva UNESCO.

Vstup do pevnosti vedie po drevenom moste ponad vodnú priekopu,
v prípade nebezpečenstva most ľahko odstránili...

...hlavný vstup do Kronborgu je súčasťou Kronværku - vonkajšieho opevnenia ...

...Kronværksporten - monumentálna pieskovcová brána vedie na esplanádu...

...severozápadná - Kráľova veža (Kongens Karnap) vľavo bola dlho známa ako 
Sústružníkova (Drejertårnet) - údajne kvôli sústružníckej dielni Frederika II.,
ktorá sa vo veži nachádzala

...Kronværksporten i z vnútornej strany zdobí reliéf s kráľovským erbom...

 Kráľova veža vľavo a celkom odlišná juhozápadná Telegrafná (Telegraftårnet)
s  plochou strechou slúžiacou ako rozhľadňa

Severovýchodná veža - na bastione i v súčasnosti mieri na úžinu pobrežná batéria,
ktorá mala zabrániť pokusom kapitánov vyhnúť sa colnému poplatku

Juhovýchodná - Holubia veža (Duetårnet), dostala názov od  poštových holubov, 
ktoré v nej chovali ako poslov dôležitých správ.
 

          O najväčšiu popularizáciu zámku sa postaral William Shakespeare, ktorý do Kronborgu situoval dej drámy “Hamlet“. Postavu Hamleta síce nevymyslel, tá sa objavila už v kronike Saxa Grammatica zo začiatku 13. storočia a v legende pokračoval i dánsky spisovateľ Christiern Pedersen, ktorý v roku 1514 zverejnil príbeh o jutskom princovi “Amlethovi”, ale nepochybne ho preslávil najviac. Je nepravdepodobné, že Shakespeare niekedy Elsinore, ako on Kronborg vo svojom diele nazýva, navštívil. O zámku pravdepodobne iba počul od dánskych prisťahovalcov v Anglicku a aj v Helsingøri v Shakespearovej dobe žila početná anglická komunita . Aj napriek tomuto paradoxu sa “Hamlet“ stal jednou z najznámejších a najhranejších divadelných hier na svete. Legendárnu postavu pripomína pamätná tabuľa pri vstupnej bráne. Jej text sa dá voľne preložiť asi takto : “Legenda rozpráva o princovi, ktorý žil v Jutsku do čias Vikingov. Saxo to napísal vo svojej stredovekej ságe a geniálny Shakespeare opísal Hamletov osud v renesancii a spojil ho so zámkom, čím spôsobil, že povesť o dánskom princovi navždy preslávila Elsinore po celom svete“. Kronborg tak navždy vošiel do histórie ako Hamletov hrad, v ktorom sa od r. 1816 každoročne koná festival Shakespearových hier.
Tmavá brána (Mørkeport) - vedie na prvé nádvorie...

Mramorová tabuľa pripomína súvislosť medzi Kronborgom a slávnym dramatikom   
Shakespearom. Text sa dá voľne preložiť asi takto :
“Legenda rozpráva o princovi, ktorý žil v Jutsku do čias Vikingov. 
 Saxo to napísal vo svojej stredovekej ságe a geniálny Shakespeare 
opísal Hamletov osud v renesancii a spojil ho so zámkom, 
čím spôsobil, že povesť o dánskom princovi navždy preslávila Elsinore po celom svete“.

... Hlavná brána (Hovedportalen) z roku 1576 je vstupom na hlavné nádvorie ...
...
...detail pieskovcového arkiera nad bránou...

...schodisková veža na vnútornom nádvorí......

 ...vnútorné priečelie východného krídla...

...Trubačova veža (Trompetertårnet) je dominantou zámku a týči sa do výšky  57 metrov...

...vstupný portál do zámockej kaplnky...
 

            Druhou legendou úzko spätou s Kronborgom je povesť o “Holger Dánovi“. V kazematách zámku sa nachádza sadrová predloha, ktorá sa stala slávnejšou ako vlastná bronzová socha, vyhotovená pre neďaleký zámok Marienlyst. I táto povesť má pôvod v kronike Saxa Grammatica a hovorí o Holgerovi, synovi dánskeho kráľa, ktorý sa ako rukojemník u kráľa Karola Veľkého vyznamenal v bojoch proti Saracénom v Španielsku. V Škandinávii sa legenda objavila okolo roku 1510. Podľa nej prichádza Holger na pomoc vtedy, keď je kráľovstvo ohrozené nepriateľom: “kamenná postava v podzemí sa zmení v telo a krv a Holger Dán povstane na obranu svojej krajiny“. Po celé stáročia bol Holger Dán dôležitým národným symbolom pre obyvateľstvo, v rozprávke ho zvečnil i Hans Christian Andersen a práve on ho spojil s Kronborgom. Zaujímavosťou je, že V Európe je povestí o podobných “driemajúcich spasiteľoch“ viac. V Nemecku je v “Barbarossahöhle“ pri Kyffhaüsserbjergene na juhu Harzu schovaný Fridrich I. Barbarossa, v českej hore Blaník, čakajúc na svoju príležitosť, spia vojská z prehratých bitiek, Poliaci zas majú svojho Bieleho princa v Tatrách a Slováci spásu očakávajú od rytierov zo Sitna. 

V podzemí Kronborgu spí a čaká na zavolanie ...

...záchranca Dánov Danske Holger - Holger Dán. 
Podmienkou jeho pomoci, podobne ako u ostatných záchrancov, je,
že národu musí byť najhoršie. Podľa príslovia, "nikdy nie je tak zle, 
aby nemohlo byť ešte horšie" však Holger nemôže vedieť, kedy situácia nastala
a tak môže spokojne a nerušene spať


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Z histórie Islandu....

Vianoce v Dánsku