Frederiksborg


          Asi 30 km severozápadne od Kodane, v Hillerøde, sa nachádza zámok Frederiksborg. S jeho výstavbou na mieste bývalého loveckého zámočku začal v roku 1560 kráľ Frederik II., podľa ktorého je pomenovaný, ale dokončený bol až počas panovania jeho syna Christiana IV. v roku 1620. 

 Frederik II. (1534-1588)
Po neúspešnej Severskej sedemročnej vojne sa rozhodol presadzovať
absolútnu neutralitu, docielil ekonomický rast krajiny
ktorý mu umožnil i budovanie zámkov a palácov.

Christian IV. (1577-1648)
Panovník s pozitívnou vnútroštátnou reformnou politikou -
rozvíjal merkantilizmus, dobudoval námorníctvo
a založil prvé námorné kolónie v Indii.
Naopak, neúspešný bol na poli zahraničnej politiky. 

         Christian sa vo Frederiksborgu narodil, a možno práve preto chcel zo zámku vybudovať noblesné kráľovské sídlo. Vypracovaním projektu poveril dvorného staviteľa Hansa van Steenwinckla, ktorý zámok situoval na umelý ostrov na jazere Slotsø. Kombináciou červených pálených tehál so šedým pieskovcom, ktorý bol použitý na sochársku výzdobu a architektonické detaily, vytvoril pravú perlu “holandskej renesancie“ v Dánsku, ktorá je jedinečnou ukážkou severskej renesančnej architektúry a najväčšou a najvýznamnejšou stavbou svojho druhu v Škandinávii.

Veduta Frederiksborgu od Lazarusa Barattu z roku 1652

           Frederiksborg bol kráľovskou rezidenciou a v rozmedzí rokov 1671 až 1840 bolo v zámockej kaplnke  pomazaných a korunovaných sedem dánskych kráľov :
Christian V. (1670-1699)
Druhý absolutistický monarcha Dánska a Nórska bol despotom 
s prehnanou mienkou o kráľovských výsadách. Spojac sa s nastupujúcou 
buržoáziou obmedzil moc šľachty, krajinu zatiahol do zbytočnej vojny
o stratené územie, o ktoré Dánsko prišlo po Roskildskom mieri, 
čím zruinoval verejné financie. Pre svoje osobné kúzlo a mimoriadnu
prívetivosť bol i napriek tomu veľmi populárny.

 Frederik IV. (1699-1730)
Jeho vládnutie sprevádzal rozkvet dánskej národnej kultúry, obchodu i stavieb
sakrálnej povahy, na druhej strane bol známy búrlivým súkromným životom.
Zaviedol používanie gregoriánskeho kalendára a zrušil vornedskabet - formu nevoľníctva, 
ktorá zakazovala roľníkom opustiť miesto, kde sa narodili.

 Christian VI. (1730-1746)
História ho pozná ako silne religiózneho panovníka hlboko oddaného viere 
a náboženstvu. Zaviedol tvrdé klerikálne zákony, kvôli ktorým sa stal
jedným z najmenej obľúbených monarchov v histórii Dánska.
V duchu merkantilizmu však podporoval obchod a priemysel a vyhýbal sa
zahraničným konfliktom, následkom čoho bol rozmach námorníctva a obchodu.

 Frederik V. (1746-1766)
Vyrastal v prísne náboženskom prostredí a možno práve preto
vynikal neviazaným životom. Navštevoval kodanské krčmy a bordely, stýkal sa 
s pochybnými ženami a jeho hlboko nábožensky založený otec uvažoval, 
že ho zbaví následníctva. Dokázal sa však obklopiť schopnými poradcami 
a s jeho menom sa spája založenie Frederikovej nemocnice (Frederiks Hospital
a Kráľovskej dánskej akadémie  umenia (Det Kongelige Danske Kunstakademi).
  Na pamiatku tristého výročia nástupu rodu Oldenburgovcov na dánsky a nórsky trón 
nechal  v Kodani vybudovať štvrť Frederikstaden so zámkom Amalienborg.

 Christian VII. (1766-1808)
Napriek statusu absolutistického monarchu kvôli svojej duševnej chorobe - 
pravdepodobne schizofrénii, skutočne nevládol.
V období jeho vlády sa však zrodilo osvietenstvo a nastolený bol celý rad
  liberálnych reforiem, tie pravdepodobne súvisia s osobou jeho osobného lekára
Johannom Friedriechom Struenseem, ktorý bol štátnym radcom
faktickým vládcom a uskutočnil mnoho pozitívnych zmien.

Frederik VI. (1808-1839) 
Korunný princ Frederik sa chopil vlády mene svojho duševne chorého otca
už ako 16 ročný a po jeho smrti nastúpil na trón ako Frederik VI.
Bol priaznivcom osvietenstva a uskutočnil celý rad liberálnych reforiem.
  Zrušil nevoľníctvo, zaviedol slobodu tlače, zakázal obchod s otrokmi 
a uzákonil občianske práva pre Židov

Christian VIII.(1839-1848)
Bol bratancom Frederika VI, ktorý nezanechal mužského potomka.
Bol predposledným dánskym a nórskym kráľom z pôvodnej línie dynastie 
Oldenburgovcov. V kaplnke Frederiksborgu bol korunovaný v roku 1840
a bola to posledná korunovácia dánskeho kráľa vôbec

          Frederiksborg je zámok s impozantnou siluetou, ktorú je na rovine vidieť z veľkej diaľky. Tvorí  ju sústava veží a medených striech s výraznými renesančnými štítmi. Dominantná veža so zvonicou zdobená pozlátenými guľami je prilepená k vnútornej strane západného krídla a je súčasťou kaplnky. 

Frederiksborg je zámok s impozantnou siluetou...

Pohľad na zámok zo západu...
... podmanivá atmosféra skorého jesenného odpoludnia...

...na pôvabe mu neuberá ani keď je zahalený
do ponurej zimnej nálady...

Dominantná veža so zvonicou zdobená pozlátenými guľami, ktorá je súčasťou kaplnky

          Hlavná budova sa skladá z troch štvorpodlažných krídiel ohraničujúcich vnútorné nádvorie. Bočné krídla sú prepojené traktom "Krydshuset", ktorý je jednoduchou verziou krížovej chodby, s plochou strechou a balustrádou. Priečelie zdobí dvanásť sôch v nikách po oboch stranách vstupnej brány. Brána je zakončená štítom s pieskovcovým figurálnym reliéfom a erbom Christiana IV. Celé južné priečelie zámku dotvárajú renesančné štíty bočných  krídel s výraznými pieskovcovými arkierami a nízkymi hexagonálnymi vežičkami. Túto podobu dostalo už v rokoch 1619-22 od Hansa van Steenwinckela  mladšieho. 
  
Vstupná brána s tehlovým mostom spája dve nádvoria a je zakomponovaná
do "Krydshusetu"s plochou strechou a balustrádou. 
Krydshuset zdobí dvanásť kamenných oblúkov na toskánskych 
stĺpoch a v nikách sú sochy rímskych bohov. 
Bránu zdobí mohutný pieskovcový štít s erbom Christiana IV. 

Renesančný štít s pieskovcovým  reliéfom nad vstupnou bránou...

Pohľad z okna východného krídla zachytáva južné nádvorie s hospodárskymi 
budovami a most cez priekopu vedúci bránou 
  Krydshusetu na hlavné nádvorie...

 ...hlavné nádvorie s vnútornou arkádou Krydshusetu...

...Levia fontána na vnútornom nádvorí...
 
 Južné priečelie západného krídla s výrazným pieskovcovým arkierom,
štíhle vitrážové okná prezrádzajú kaplnku... 

... obe priečelia sú zakončené renesančným štítom...

...a šesťbokou vežičkou priamo nad jazerom ...
...a teraz pohľad z južnej strany - takto vidia Frederiksborg návštevníci
prichádzajúci od Hillerødu

Na južné nádvorie sa vstupuje bránou s pieskovcovým portálom v mohutnej veži

Uprostred nádvoria sa nachádza Neptúnova fontána z roku 1623.
Zhotovil Adrian de Vries - dvorný sochár Rudolfa II. Habsburského pochádzajúci z Haagu.
Fontánu tvorí vysoká šesťhranná nádoba z čierneho lešteného mramoru 
 s Neptúnom na trojuholníkovom podstavci uprostred

 
Frederiksborg - komplexný pohľad na zámok a fontánu z južnej strany 
 
          Pozoruhodným spôsobom Steenwinckel riešil i zdanlivo strohé severné priečelie. Symetrické nárožné veže "Kongens runddel" a "Dronningens runddel" ohraničujú tehlovú fasádu rozčlenenú horizontálnymi pieskovcovými líniami, z fasády vystupuje len dvojosový rizalit v centrálnej časti a uprostred  dvoch polí fasády jemne kontrastujú dva subtílne pieskovcové arkiere. K západnému krídlu bol pristavený tzv. Audienshuset (Audienčný dom), ktorý súčasnú podobu dostal už v roku 1736. 

"Kongens runddel" a "Dronningens runddel" sú rovnováhou
k asymetrickému výrazu južného priečelia

 K západnému krídlu je prilepený  Audienshuset...

 
...obložený je pieskovcovými platňami...
 ...a s hlavnou budovou je spojený dlhým dvojpodlažným ambitom,
ktorý vedie ponad vnútornú vodnú priekopu na mostových oblúkoch...

...v dolnom podlaží ambitu je zbierka skulptúr... 

... horné podlažie zdobia štukatúry, nástenné maľby a obrazy...

Audienssalen

 
...cenným kusom výzdoby je vyrezávaný luster s loveckým motívom,
ktorý sa vyníma i v bohatej výzdobe samotnej sály
  
Asi najkrajšou miestnosťou (pravdaže po kaplnke) je Tanečná sála.
Inštalované sú v nej portréty dánskych panovníkov
i panovníkov monarchií s Dánskom príbuzensky spriaznených

          V roku 1859 zámok zachvátil ničivý požiar, ktorý ho značne poškodil. Vedením rozsiahlej rekonštrukcie bol poverený najvýznamnejší dánsky architekt 19.storočia  Ferdinand Meldahl. Nákladná prestavba bola ukončená v roku 1884 a  finančné prostriedky poskytol majiteľ kodanského pivovaru J. C. Jacobsen. 

Jacob Christian Jacobsen (1811 - 1887)   
- majiteľ kodanského pivovaru Carlsberg  

           Okrem toho, že Jacobsen financoval rekonštrukciu zámku, založil v ňom v roku 1878 Národné historické múzeum, poskytol finančnú istinu na nákup zbierok, financoval jeho činnosť a založil nadáciu Carlsberg Foundation, prostredníctvom ktorej bola realizovaná finančná zbierka na systematické rozširovanie expozície a činnosť múzea.  
         
Požiar Frederiksborgu v roku 1859 na obraze Ferdinanda Richardta

          Podstatnú časť zbierok múzea tvoria obrazy dánskych maliarov, obrazy dokumentujúce dánsku históriu, zbierka portrétov významných osobností, zbierka porcelánu Royal Copenhagen a cenné kusy dobového nábytku. V prízemných priestoroch bývajú inštalované aktuálne výstavy. 

Zbierka obrazov vo východnom krídle,
 jednotlivé miestnosti sú originálne a štýlovo zladené...

 ...stropy sú kazetové ...

...s bohatou štukovou výzdobou...

...či s nástennými maľbami...

 ... a drevenými obkladmi stien...

 ...biela štuková drapéria dopĺňa vchod z umelého mramoru...

           Interiér kaplnky si zachoval pôvodnú podobu z rokov 1619-22, ako  ju navrhol Hans van Steenwinckel mladší. Nepoškodil ju ani požiar v roku 1859. Kaplnka je bohato zdobená, svedčí o vysokom umeleckom cítení Christiana IV., ktorý rád do stavebných a dekoratérskych prác zasahoval, za čo mu prischla prezývka "staviteľ na tróne". Hviezdicovitá klenba hlavnej lode spočíva na 28 pilieroch, má pozlátené rebrá a bohatú štukovú výzdobu polí. Pestrými, ale citlivo zladenými  farbami  žiaria i jednotlivé prvky mobiliára.

Luteránska kaplnka je netypicky bohato zdobená,
výzdobu tvoria pozlátené rebrá hviezdicovitých klenieb
a bohaté štukatúry sú i v medziklenbových poliach hlavnej lode 

 ...mobiliár kaplnky je pôvodný...
 
  Unikátny renesančný organ z dielne majstra Izaiáša Compenia bol vyrobený v rokoch 1605-10

            V kaplnke sa nachádza unikátny renesančný organ z dielne majstra Izaiáša Compenia z rokov 1605-10. Oltár z roku 1606 bol vyrobený z ebenového dreva s množstvom detailov zo zlata a striebra a pochádza z dielne zlatníka Jacoba Moresa v Hamburgu. Na stenách chóru kaplnky i v priľahlých priestoroch boli umiestnené heraldické znaky nositeľov rádov Dannebrogordenen a Elefantordenen (Rád slona) - najvyšších dánskych štátnych vyznamenaní, ktoré sú zvyčajne udeľované len členom kráľovskej rodiny a cudzím štátnym predstaviteľom.

Heraldické znaky nositeľov rádov Dannebrogordenen a Elefantordenen 

           V rokoch 1720-25 nechal Frederik IV. pri zámku vybudovať barokovú francúzsku záhradu. Práce prebiehali pod vedením Johana Corneliusa Kriegera, azda najvýznamnejšieho dánskeho barokového záhradného architekta. Záhrada bola zakomponovaná do mierneho kopca a tvorí nádherný kaskádový labyrint z prevažne stálozelených rastlín.

Park zo zámockého okna...

...a takmer zblízka

           Múzeum v zámku Frederiksborg je otvorené počas celého roka. Sama som ho navštívila mnohokrát, nevynechala  som vari  žiadnu možnosť sprevádzať našich hostí. Nezabudnuteľnou ostala spomienka na takmer romantickú prehliadku zámku počas decembrového  odpoludnia, kedy nám pri pokladni s lístkom podali i baterky, aby sme v temných neosvetlených chodbách zámku nezablúdili. Podľa môjho názoru je najkrajším objektom svojho druhu a najbohatšou expozíciou výtvarného umenia, dobového nábytku a drobných úžitkových predmetov v Dánsku.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Vianoce v Dánsku

Dánske mosty