Reykjavík

        

             So súradnicami 64° severnej šírky a takmer 22° západnej dĺžky je Reykjavík najzápadnejšou európskou metropolou a najsevernejším hlavným mestom sveta. Severnejšie síce leží grónsky Nuuk, ibaže Grónsko je i napriek autonómii politicky stále zviazané s materským Dánskom. 

 Severná panoráma Reykjavíku s kostolom Hallgrímskirkja

 

            Miesto v zálive Faxaflói bolo pravdepodobne prvou cielene osídlenou lokalitou na ostrove. Základy osady položil v roku 874 nórsky osadník Ingolfúr Arnarson, ktorý svoju farmu vybudoval na mieste, kam ho priviedli totemové stĺpy, ktoré položil na vodu. Farma stála medzi jazerom Tjörnin a pobrežím a v súčasnosti ju pripomína už len metalická plastika symbolizujúca spomínané posvätné piliere. Pomenovanie Reykjavík (dymová zátoka) dostal podľa termálnych prameňov v okolí.

 Metalická plastika pri vile Höfði symbolizuje posvätné piliere, ktoré priviedli  

nórskeho osadníka Ingolfúra Arnarsona do zálivu Faxaflói

          Reykjavík rozhodne nepatrí k dynamicky pulzujúcim svetovým veľkomestám a vari práve preto má osobité čaro a príťažlivú atmosféru. Prvý známy údaj o počte obyvateľov uvádza charta dánskej koruny z 18. augusta 1786 o udelení statusu obchodného mesta, ktorá spomína 167 obyvateľov. Ešte na začiatku 20. storočia žila väčšina Islanďanov na rodinných farmách a aj keď Reykjavík bol najväčším sídlom na ostrove, počet obyvateľov sa prehupol iba málo cez 6 tisíc. Väčšia urbanizácia nastala hlavne po nadobudnutí autonómie Islandu v roku 1918. Ostrov sa začal ekonomicky i spoločensky rozvíjať a Reykjavík prevzal po dánskej Kodani i funkciu hlavného mesta. V roku 2007 mala reykjavícka aglomerácia, ku ktorej patria i mestá Álftanes, Garðabær, Hafnarfjörður, Kópavogur, Mosfellsbær a Seltjarnarnes približne 200 tisíc obyvateľov, čo je približne 62 % z celkového počtu obyvateľov ostrova.

 Administratívne sa Reykjavík delí na 10 štvrtí : 

Vesturbær,  Miðborg - centrum, Hlíðar, Háaleiti, Laugardalur, 

Grafarvogur, Árbær, Breiðholt, Úlfarsfell, Kjalarnes

             Na prehliadku Reykjavíku sme sa vypravili hneď po prílete na ostrov, hoci celú predchádzajúcu noc sme strávili trmácaním sa po európskych letiskách a transferom z Akureyri okolo polovice Islandu, takže sme neboli v najlepšej kondícii. Čas vymedzený na poznávanie ostrova však bol limitovaný, takže po krátkom odpočinku sme zmobilizovali sily a vypravili sa do centra. Potrebovali sme sa tiež spriateliť s autom, ktoré malo byť v nasledujúcich dňoch  veľmi dôležitým členom našej trojčlennej výpravy. 

 Penzión - Gistiheimili BB 44 na ulici Borgarholtsbraut v Kópavogure

            Bývali sme malom penzióne v Kópavogure, ktorý je teoreticky druhým najväčším mestom na ostrove. Prakticky však pre cudzinca vôbec nie je jasné, kde hranica medzi Reykjavíkom a Kópavogurom je. Štvorprúdovkou sme sa dostali do centra a zaparkovali na parkovisku na nábreží pri vile Höfði, ktoré som si pamätala ešte z predchádzajúceho pobytu na Islande. Centrum Reykjavíku nie je rozľahlé, prechodiť ho krížom krážom takmer všetkými uličkami nedá priveľa námahy.  

 

Prekrásnym kostolom v Kópavogure sme sa kochali denne -

stojí na začiatku ulice Borgarholtsbraut, kde sme bývali, takže aspoň pár slov 

o tomto architektonickom skvoste. Kostol bol postavený  v rokoch 1958-62 

a architekt Hörður Brownn  ho citlivo zakomponoval do prostredia 

a dal mu pôsobivo hladký a elegantný vzhľad...

...bizarná snehobiela stavba je situovaná uprostred lávového poľa

a na čiernom podklade sa vyníma ako obrovský biely kvet ...

 ...oltárnu časť zdobí jemná mozaiková vitráž, ktorej podklad tvorí modrá farba,
takže vnútorné priestory kostola pôsobia takmer mysticky.
Autorom výtvarného návrhu je maliarka Gerðar Helgadóttur...

 ...autorkou výtvarného riešenia oltára je Steinunn Þórarinsdóttir.

Založené je na príbehu z evanjelia apoštola Jána

o Ježišovi, ktorý pomazal nohy svojich učeníkov hojivými masťami...

 

... zvonica nie je súčasťou kostola, stojí trochu pomimo,

ale s kostolom tvorí harmonický celok

         Prehliadku Reykjavíku sme celkom neplánovane začali pri vile Höfði, ktorá je jednou z reykjavíckych turistických zaujímavostí. Jej história siaha na koniec 19. storočia, kedy v islandských vodách lovili i francúzski rybári. Nápomocný im mal byť konzul Jean-Paul Brillouin, ktorého na Island vyslala francúzska vláda. Emblém pripomínajúci pôvodného vlastníka - RF (République française), meno prvého francúzskeho konzula a rok konštrukcie doteraz zdobia vnútorné dvere domu. Secesnú vilu ako katalógový dom postavili v roku 1909 v Nórsku, na ostrov ju doviezli loďou a zmontovali na mieste. Podobne sem priviezli väčšinu domov na začiatku 20. storočia.

 Secesná vila Höfði bola postavená v roku 1909 ako katalógový dom  v Nórsku
a na ostrov bola privezená loďou ...

            Höfði bola jedným z najkrajších domov v meste. Jean-Paul Brillouin Island opustil na začiatku prvej svetovej vojny. Dom od francúzskej vlády kúpil islandský básnik a podnikateľ Einar Benediktsson, ale i ten ho obýval len krátko a predal ho britskej vláde. Vila sa stala sídlom britského vicekonzula a v roku 1951 i rezidenciou veľvyslanca. V roku 1958 ju od britskej vlády vykúpilo mesto Reykjavík, určená bola k demolácii. Hlavný mestský architekt však tajne pripravil plán na jej obnovu a po rozsiahlej rekonštrukcii vilu využíva mesto Reykjavík pri oficiálnych príležitostiach.

 ...v roku 1958 bola nariadená jej demolácia, po rozsiahlej rekonštrukcii 

ju využíva Reykjavík pri oficiálnych príležitostiach

 

            O Höfði Islanďania s obľubou tvrdia, že v nej nikdy nik nespal, lebo tam straší. Moja islandská kolegyňa pred rokmi o tom rozprávala tak presvedčivo, že nik z nás si netrúfol neveriť jej. V skutočnosti si mýtus o bytosti z iného sveta zakrádajúcej sa nočnými chodbami vymyslel posledný britský veľvyslanec, ktorý sa neudomácnil v Höfði, ani na Islande, aby presvedčil britskú vládu o nutnosti jej predaja. Jeho počínanie sa pre vilu stalo takmer osudným.

 Z verandy je výhľad na záliv Faxaflói, horu Esja a v dobrom počasí
 až na polostrov Akranes

      Priestormi Höfði prešli desiatky renomovaných hostí. K najvýznamnejším patria panovníci Veľkej Británie, Nórska a Dánska a prezidenti Talianska a Francúzska. V roku 1941 ju navštívil i britský premiér Winston Churchill a začiatkom 70-tych rokov nemecký kancelár Willy Brandt. 

            Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou zviazanou s Höfði je summit najvyšších predstaviteľov mocností politicky rozdeleného sveta. V októbri 1986 sa tu stretli  prezident USA Ronald Reagan a Michail Gorbačov ako najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu na schôdzke na najvyššej úrovni, aby na neutrálnej pôde dali bodku za obdobím studenej vojny.

 Zjavne sa dobre bavia, veľké divadlo pre fotografov.
Prezident USA Ronald Reagan a Michail Gorbačov 
ako najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu 
v historických okamžikoch

 Na schôdzke na najvyššej úrovni na neutrálnej pôde dali bodku za obdobím studenej vojny

Na malom ostrohu na pobreží neďaleko vily, na mieste, ktoré vybral sám autor,

stojí  plastika z nerezovej ocele Sólfar od Jóna Gunnara Árnasona.

Od roku 1990, kedy bola dokončená, sa stala novodobým symbolom Reykjavíku.

 Plastika na prvý pohľad pripomína vikingské plavidlo a často 

tak býva aj interpretovaná, v skutočnosti do nej Árnason vložil myšlienku 

akéhosi plavidla snov. Je ódou na ostrove večne chýbajúce slnko, ktoré sa odráža 

 v lesklej oceli a trojzubce sú symbolom Neptúna či Poseidona - vládcov mora. 

Plastika v sebe nesie prísľub neobjavených území, sen o nádeji, pokroku a slobode. 

Ťažko chorý Árnason umrel v roku 1989 - rok pred jej dokončením.

     Najvýraznejšou dominantou Reykjavíku je kostol Hallgrímskirkja stojaci na vrchole Skólavördustíguru. Mohutná veža je napodobeninou hory z čadičovej lávy a viditeľná je na vzdialenosť 20 km. Stavba kostola začala v roku 1945, dokončená a vysvätená bola v roku 1986. Kostol pomenovali podľa reverenda Hallgrímura Péterssona, autora známych islandských pašiových chorálov.

  Dominantou Reykjavíku je kostol Hallgrímskirkja, ktorý je vidieť

zo všetkých strán na vzdialenosť 20 km

 Chrámová loď kostola, ktorý v roku 1937 projektoval
Guðjón Samúelsson

 Organ má 5275 píšťal  a vyrobený bol v roku 1992 v rodinnej  firme na stavbu organov
Orgelbau Klais v Bonne. Firmu v roku 1882 založil Johannes Klais

            Hallgrímskirkja je viditeľná  zovšadiaľ, len nie z priľahlých uličiek, najistejšie bolo bez experimentovania postupovať podľa mapy. Do takmer 75 metrov vysokej veže, z ktorej je nádherný výhľad na všetky strany, sa dá vyviezť výťahom. Žiaľ, počas prvej návštevy sme ešte nemali islandské koruny a o týždeň neskôr zas bola taká hmla, že sme nevideli ani vrchol veže spred kostola. Vyhliadka sa nekonala. 

Do 75 metrov vysokej veže kostola Hallgrímskirkja sa dá vyviezť výťahom.

Veža poskytuje nádhernú vyhliadku na Reykjavík a široké okolie

            Pred kostolom stojí socha Leifura Erikssona. Jej autorom je Alexander Stirling Calder a je darom vlády Spojených štátov k tisícročnici islandského Alþingu v roku 1930. Leifúr Eriksson bol synom Eiríkra Rauði Þorvaldssona, vyhnanca, objaviteľa a prvého osadníka na pobreží Grónska. Leifúr sa pravdepodobne narodil na Islande a pripisuje sa mu založenie škandinávskeho osídlenia na Vinlande stotožňovanom s L'Anse aux Meadows v severnom cípe ostrova Newfoundland. Zjednodušene povedané - prvého európskeho objaviteľa Ameriky dávno predtým, než tam zavítal Krištof Kolumbus. 

 Leifúr Eriksson bol synom Eiríkra Rauði Þorvaldssona, 

objaviteľa a prvého osadníka na pobreží Grónska.

 Leifúr sa pravdepodobne narodil na Islande a pripisuje sa mu založenie 

škandinávskeho osídlenia na Vinlande stotožňovanom s L'Anse aux Meadows 

v severnom cípe ostrova Newfoundland

                    V Reykjavíku sa nachádza i katolícka katedrála. Po násilnej reformácii v 16. storočí sa katolícki kňazi na Islande objavili až začiatkom 19. storočia. Bernard Bernard a Jean-Baptiste Baudoin pochádzali z Francúzska a kúpili si hospodárstvo Landakot v Reykjavíku. V roku 1864 tam postavili malú kaplnku a o niekoľko rokov neskôr i malý drevený kostol.

             Po prvej svetovej vojne počet katolíkov na Islande stúpol a rozhodli sa preto postaviť neogotický kostol. Prácou na projekte poverili vtedy ešte neznámeho modernistického architekta Guðjóna Samuelssona, ktorý o 20 rokov neskôr naplánoval i  Hallgrímskirkju. Landakotskirkja bola vysvätená v roku 1929 a v tom čase bola najväčším kostolom na Islande.

 Landakotskirkja - neogotická katolícka katedrála v Reykjavíku

 Západné priečelie s vežou...

..a chrámová loď 

            Úzkymi uličkami sme došli k šedej čadičovej budove parlamentu postavenej v roku 1881. Island sa pyšní najstarším parlamentom na svete - Alþing zasadal od roku 930 v Þingvellire a do Reykjavíku bol presídlený až v roku 1798. Do Alþingu je volených 63 poslancov.

 Budova islandského Alþingu v centre Reykjavíku je postavená zo šedého čadiča...

 Na začiatku ulice Laugavegur...

  ...na severské pomery dosť netypická stavba, ktohovie, kto prebýva vo vežičke ? 

 ...v starom, ešte dedinskom dome z konca 18. storočia na ulici Bankastræti,
sídli informačné stredisko a reštaurácia Lækjarbrekka.
Dom patrí k najstarším stavbám v Reykjavíku...

 ...stavby v centre Reykjavíku sú drevené a pestrofarebné...

 ..môžu byť i obložené vlnitým plechom nafarbeným mnohými vrstvami farieb,
takže v konečnom pohľade pôsobia ako obložené drevom...

 ...niektoré sú i moderné a presklené...

 ...môžu byť skombinované z rôznych materiálov,
ale citlivým farebným doladením vždy pôsobia ako harmonický celok...

 ...i takéto komorné zdanlivo "drevárničky" môžu mať celkom noblesný interiér...

 ...niektoré pripomínajú medovníkovú chalúpku pre islandských škriatkov.

 Rýchlosť áut v uliciach centra sotvakedy prekročila 30 km/h,
zvyčajne jazdili obojsmerne a s prirodzenou severskou opatrnosťou...

 ...zvuk klaksónu by mĺkvych ľudí pravdepodobne prebral z aprílového sna,
v krivolakých uličkách centra panovalo takmer posvätné ticho...

 

 ...zato hlavná reykjavícka tepna Sæbraut počas odpoludňajšej špičky
bola podstatne živšia a hlučnejšia...

 ...menšie "mrakodrapy" prenikli i na ďaleký sever napriek tomu,

že so stavebnými parcelami by tu ešte nemal byť veľký problém

             ...a jazero Tjörnin uprostred mesta, kde môžete stretnúť

 desiatky druhov i chránených vtákov

           Okolo jazera Tjörnin sme prišli až k Národnému múzeu (Þjóðminjasafn Íslands). Múzeum bolo založené v roku 1863 knihovníkom Jonom Arnasonom a poskytuje dokonalý prehľad o severskej histórii a o prvých obyvateľoch ostrova. Boli nimi väčšinou prostí farmári, pastieri a najrôznejší vysídlenci, ktorí prichádzali v sprievode nórskych šľachticov unikajúcich pred snahou kráľa Haralda I. Hårfagrera o zjednotenie Nórska. Príčinou expanzie bola i demografická situácia na západnom pobreží Nórska, kde v dôsledku polygamie nastala prevaha mužských potomkov a vysídlenie bol efektívny spôsob vysporiadania sa s nedostatkom žien i pôdy. Vysídlenci sa z Nórska dostali na Britské ostrovy a severne od nich ležiace Shetlandy a Orkneje i Hebridy, kde si nachádzali partnerky a spolu odchádzali na neznámy ostrov. Najintenzívnejšie osídľovanie Islandu prebehlo v rozmedzí rokov 800 až 1060. Harald I. Hårfagrer, ktorý bol príčinou exodu, sa vlastne zaslúžil o islandskú kolonizáciu a ospevuje ho nejedna islandská sága. Expozícia múzea poskytuje dokonalý prehľad o histórii ostrova od 9.storočia až do súčasnosti. 

 Národnému múzeum (Þjóðminjasafn Íslands)

Niekoľko obrázkov z expozície...

- vyšívaný kňazský ornát...

 ...plastika sv. Anny s Máriou a Ježišom...

 ...oltárna doska s výjavmi zo života svätcov...

 ...drevená plastika Klaňania troch kráľov...

 ...plastiky svätcov ...

 ...a vyrezávané ozdobné komponenty zo zaniknutých kostolov...

 ...maľované zábradlie jednoduchej kazateľnice...

 ...a vyšívaný ženský kroj

            Islandská minulosť, prítomnosť i budúcnosť je úzko zviazaná s rybolovom, ktorý priamo definuje i národný charakter. Island a jeho obyvateľov sa nedá spoznať bez poznania námornej histórie. Návšteva Námorného múzea (Víkin Sjóminjasafn) je v podstate nevyhnutnosťou. Múzeum sa nachádza v reykjavíckom prístave a okrem kvalitnej expozície, ktorá je prehľadom histórie námorníctva a vývinu plavidiel od veslice až po moderné rybárske vlečné lode a nákladné lode, dokumentuje výstavbu prístavu a ponúka prehľad vzťahov Islanďanov s oceánom. 

 Budova Námorného múzea (Víkin Sjóminjasafn) v reykjavíckom prístave...

 ...a vchod do múzea

            V exteriéri - priamo na mori, je vystavená i pobrežná hliadková loď Odinn, ktorá zohrala významnú úlohu v tresčích vojnách medzi Islandom a Veľkou Britániou, ktoré sa týkali vymedzenia islandských teritoriálnych vôd. Víťazstvo Islandu znamenalo pre krajinu nástup ekonomického rastu, ktorý pretrhla až kríza v roku 2008. 

 Pobrežná hliadková loď Odinn...

 ...na palube Odinna...

 ...a historická fotografia Odinna v akcii

             V areáli múzea kotví i remorkér Magni, ktorý bol prvou oceľovou loďou postavenou na Islande. Absolútne unikátny exponát však víta návštevníkov už pri vstupe do prístavu. Pri budovaní prístavných vlnolamov použili na navážanie balvanov nákladný vlak. Model lokomotívy a fotografie sú vystavené v múzeu, samotná lokomotíva stojí uprostred prístavu. Na prvý pohľad nič mimoriadne, ale treba brať do úvahy, že na ostrove neexistuje železničná doprava a nie každý Islanďan staršej generácie ho počas svojho života opustil. Jedinou lokomotívou, ktorú kedy mohol vidieť, je práve táto útla stará dáma, na ktorú som i ja pozerala s veľkou úctou.

 Remorkér Magni, za ním Odinn...

 

Prazvláštna kompozícia na nekvalitnej fotografii. Zobrazuje model jedinej lokomotívy, 

ktorá kedy fungovala na Islande a fotografiu, ktorá dokumentuje

celú vlakovú súpravu pri budovaní vlnolamov v prístave...

...samotná historická mašinka je ozdobou reykjavíckeho prístavu...

...a len pomimo - islandské lode majú niekedy skutočne krkolomné názvy.
Tento je pre našinca nečitateľný a nezapamätateľný.

...a ešte pár obrázkov z expozície

 Pán na obrázku je iba vosková figurína, ktorá obsluhuje stroj 

na šitie lodných plachiet, ale zľakla som sa ho ako živého...

 ...v podpalubí rybárskej lode...

 ...lodná skrutka...

 ...nádherne zachovalé lodné prístroje, vôbec netuším, na čo mohli slúžiť...

...a neodolateľná kresba, ktorá vypovedá o nedotknuteľnom

 postavení islandského námorníka či rybára v rodine

           V prístave sa dá prenajať loď na plavbu k malému ostrovu v zálive Faxaflói. Ostrov leží severne od Reykjavíku a názov Lundey pre zorientovaných napovedá, že je hniezdiskom ozdoby severného Atlantiku - alky bielobradej (Fratercula arctica), ktorú Islanďania nazývajú lundi. Na ostrov sme sa vypravili deň pred odletom, keď sme sa už vzdali nádeje, že lundiho nájdeme sami a teraz už viem, že sme urobili dobre. Podľa typu ostrova, kde vtáky hniezdili, nám bolo jasné, že sme ich hľadali na nesprávnych miestach. I keď... pri dodatočnom prehliadaní fotografií útesov južného pobrežia som nory zreteľne videla, ibaže ešte boli prázdne.

 Loď, ktorou sme sa mali plaviť k ostrovu Lundey. Nemôžem tvrdiť,

že vo mne budila dôveru...

 

 

...ešteže mala záchranné koleso

            Alka bielobradá je nesmierne zaujímavý tvor. Na pohľad vyzerá ťarbavo a jej let mi pripomínal detskú hračku natiahnutú kľúčikom, napriek zdaniu bude zrejme nesmierne zdatná. Okrem krátkeho obdobia, keď odchováva mláďatá, žije na mori. V čase rozmnožovania kŕdle húfne prilietajú k solitérnym ostrovom alebo útesom, kde samica kladie jedno vajce a v sedení sa striedajú obaja rodičia. Nory, ktoré si vyhrabávajú, sú asi meter hlboké. Alky majú labky ako kačice a pri hĺbení nory si pomáhajú mohutným zobákom. Noru hĺbia dvojkomôrkovú - v jednej žijú rodičia, v druhej mláďa. Na ostrove Lundey ich boli tisícky. 

 

Alka bielobradá (Fratercula arctica)

- portrét

 Rozloha ostrova Lundey uprostred zálivu Faxaflói nie je ani 3 km², 

ale napriek tomu na ňom hniezdia tisíce aliek bielobradých...

  

 ...počas párenia sa kolónie z oceánu presúvajú na pusté ostrovy

 a nedostupné pobrežné útesy, kde si...

            Alka bielobradá je vysoká asi 30 cm a rozpätie krídiel dosahuje 50 až 60 cm. Je ozajstným majstrom rybolovu, pre korisť sa dokáže ponoriť až do hĺbky 60 metrov, zároveň je výborným letcom, aj keď s pristávaním máva problém. Najväčším prirodzeným nepriateľom aliek sú čajky a to hlavne v čase, keď mláďatá opúšťajú nory, preto sa mláďatá do mora vrhajú v noci. V tomto štádiu vývoja ešte nevedia dobre lietať. Čajka operuje najradšej pri pobreží, takže na otvorenom mori sú alky v bezpečí. Opustenie nory znamená okamžite začať samostatne loviť potravu a učiť sa lietať. O rok sa mláďatá vracajú na miesto, kde sa vyliahli, ale hniezdia až po 4-5 rokoch života.

 ...pomocou mohutného trojuholníkového zobáka hĺbia dvojkomôrkové nory, 

v ktorých kladú jedno vajce...

 

...nora je hlboká až jeden meter

            Plavba loďou za alkami má i tienisté stránky. Myslím, že nikdy nezabudnem na nádherného vtáka, ktorého som videla celkom zblízka. Mal smolu, že pri ponáraní sa pravdepodobne dostal do blízkosti lodnej skrutky. Alky sú monogamné. Jeho vtáčia družka asi doteraz nechápe, kam sa jej stratil a ja som nemala schopnosť povedať jej to. Vlastne som ani nevedela, ktorá z kŕdľa to je. Pre mňa v pamäti zostala alka najnádhernejším a najzručnejším vtákom pod slnkom.

 

...ešte posledný pohľad na rozlúčku