Telemarkskanalen


          Loď zdanlivo zakliesnená v plavebnej komore Telemarského kanála ma fascinovala od prvej chvíle, ako som ju na fotografii v bedejkri zbadala. Nedokázala som si predstaviť parametre lode, ani plavebných komôr, i keď prevádzku podobných som už videla v Gabčíkove či v Prahe. Zábery z Telemarkskanalu mi však ani jedno z vodných diel nepripomínali.

  Loď vo vzdúvadlovom systéme Vrangfoss

            Reklamný slogan spoločnosti znel sľubne : Loďou z mora do hôr. My sme síce plánovali trasu absolvovať obrátene - z hôr do mora, presnejšie do Skienu, keďže tento variant sa nám zdal príťažlivejší, ale na podstate, že Telemarkskanalen spája hory Telemarku s pobrežím, to nič nemení a plavba kanálom patrí k najkrajším lodným trasám v Škandinávii. 

Schematický nákres Telemarského kanála

            Telemarkskanalen má dve vetvy. Západná začína v Dalene na jazere Bandak a pri Ulefosse sa spája so severnou,  východiskom ktorej je Notodden v severnej časti jazera Norsjø. Od Ulefosu  plavba pokračuje po jazere Norsjø až do Skienu. Celková dĺžka plavebného systému je 105 km a tvorí ho sústava jazier, vodných tokov a umelo prekopaných kanálov, ktoré 18 plavebnými komorami prekonávajú 8 vodopádov a kataraktov. Na systéme je niekoľko zastávok, na ktorých môžete nastúpiť či vystúpiť. Najväčší vzdúvadlový systém je pri vodopáde Vrangfoss,  ktorý piatimi komorami prekonáva prevýšenie 23 metrov. Celkový výškový rozdiel medzi Dalenom a Skienom je 72 metrov. 

  Jazero Bandak pri Dalene

 Pohľad na Notodden a jazero Norsjø

 Vo východnej časti mesta sa nachádza drevený kostol Heddal

            Kanál  v dobe vzniku predstavoval unikátne technické  dielo. Jeho úlohou bolo zjednodušiť prepravu dreva vyťaženého v okolitých horách na píly a do spracovateľských prevádzok, ktoré pri jeho brehoch postupne vznikali, ale nemalý význam mal i pri preprave osôb.  Kanál končí v Porsgrune, kde sa rieka Skienselva spája s Frierfjordenom, v ktorom sa drevo v prístavoch nakladalo na exportné lode. Kanál zlepšil dostupnosť priľahlých miest a obcí a zjednodušil ich zásobovanie základným spotrebným tovarom.  Fungoval tiež ako poistka pred záplavami, ktoré spôsobovali uvoľnené kmene stromov, ktoré sa po búrke hromadili  v úzkych úsekoch vodných tokov, následkom čoho bývali zaplavované rozsiahle pasienky okolo Lunde. 

História kanála 

          História stavby siaha do roku 1861, kedy bola do prevádzky uvedená staršia vetva z jazera Norsjø. Ľudia k novému spôsobu prepravy začali nadobúdať dôveru až po prekonaní prirodzenej počiatočnej skepsy. Prvým premávajúcim parníkom bol "Statsraad Stang" a neskôr pribudla loď "St.Olav". V roku 1876 uviedli do prevádzky nový typ plavidla, ktoré sa rýchlo stalo konkurenciou pre ostatné a postupne ich nahradilo.

Kolesový parník Statsraad Stang, ktorý bol  na objednávku spoločnosti "Norsjøselskapet"
vyrobený v lodenici North Shields v anglicom Marshalle. Jednotlivé komponenty boli prepravené do Gåsoddenu v južnej časti jazera, kde boli skompletizované. 

Statsraad Stang na dobovom akvareli.
Loď Loď od roku 1851 premávala po jazere Norsjø.
V roku 1872 bola predaná do Sundsvallu vo Švédsku.
 
          Práce na západnej vetve vedúcej z Dalenu po jazere Bandak začali neskôr, až v roku 1887 a do prevádzky bola uvedená v roku 1892. Oba kanály znamenali obrovské zjednodušenie práce drevorubačov a robotníkov v oblasti Telemarku, keďže dovtedy bolo drevo potrebné  niekoľkokrát prekladať z lodí na konské povozy a prepravovať veľmi členitým terénom.

Hotel Dalen v roku 1890


          Stavba kanála poskytla prácu pre viac ako 500 robotníkov na niekoľko rokov. V roku 1900 tu pracovalo niekoľko firiem, ktoré sa zaoberali ťažbou, prepravou a spracovaním dreva. V Skottfosse vznikla papiereň, ku ktorej viedla i najstaršia elektrická železnica v Škandinávii. Kanál zjednodušil i prepravu produktov zo železiarne v Ulefosse.

Budova železiarne v Ulefosse

          Plavbu Telemarkskanalom sme mali začať v Lunde, mestečku medzi jazerami Flåvatn a Nomevatn, kde lode v plavebnej komore naberajú nových pasažierov. Do Skienu, odkiaľ autobus odchádzal, sme došli v dostatočnom predstihu, aby sme mali čas aspoň na krátku prehliadku mesta. 

Panoráma Skienu

          Skien je jedným z najstarších miest v Nórsku. Vznikol  v 9. storočí  v blízkosti benediktínskeho kláštora pri rieke Skienselve a je jediným stredovekým mestom v Nórsku, ktoré nebolo založené kráľom. Hrdí sa viacerými známymi rodákmi. 

 Štýlová fontána v Skiene reflektujúca tradíciu ťažby dreva a pltníctvo

Hjalmar Johansen

          V roku 1867 sa tu narodil polárny bádateľ Hjalmar Johansen, ktorý podnikol niekoľko expedícií s Fridtjofom Nansenom do Arktídy a Grónska a zúčastnil sa i Amundsenovej expedície do Antarktídy v rokoch 1910 -12.  Z  finálnej výpravy k južnému pólu ho Amundsen kvôli nezhodám a odlišným názorom vyradil. Amundsen nedokázal akceptovať skutočnosť, že ním vedená predčasná výprava k pólu neskončila katastrofou len vďaka Johansenovi, ktorý Amundsena donútil k návratu do základného tábora Framheim. Johansen sám zachránil život Kristianovi  Presterudovi, ktorý ochorel a tempu skupiny nestačil. Po Johansenovom návrate do Framheimu došlo medzi nimi k ostrej výmene názorov pred posádkou, čím sa Johansen vyradil z  ďalšej cesty k pólu. Po dobytí pólu, 14. decembra 1911, ho Amundsen pri spiatočnej ceste vysadil v Hobarte na Tasmánii a donútil podpísať dokument, ktorým sa zaviazal, že z cesty po Antarktíde nebude nič publikovať, čím získal výhradné autorské právo. Jediným záznamom o expedícii je teda Amundsenova práca : Južný pól: Príbeh nórskej antarktickej expedície na lodi Fram, 1910–1912, v ktorej o Johansenovi a jeho  činoch nie je ani zmienka. Johansen po návrate do Skienu trpel depresiou a pravdepodobne i recidívou alkoholizmu a v januári v roku 1913 spáchal samovraždu.

Hjalmar Johansen 
Pravdepodobne by upadol do zabudnutia, keby jeho život nebol spracoval Ragnar Kvam jr.
v biografickom diele "Tretí muž", v ktorom popísal Johansenov význam
pre nórskych velikánov polárnych krajov Nansena i Amundsena 
a jeho rolu v polárnych výpravách.

 Spoločná fotografia expedície vo Framheime - zimovisku Framu v Zátoke veľrýb. Johansen sedí vedľa Amundsena, Kristian Presterud sedí druhý sprava.

Zrejme posledná fotografia Johansena pri balení batožiny pred opustením Framu.
Rok na to spáchal samovraždu.

Hjalmar Johansen na fotografii anglického polárnika Frederika Jacksona počas 
Nansenovej  výpravy k severnému pólu v roku 1895.
 
Henrik Ibsen

          V roku 1828 sa na farme Venstøp do rodiny zámožného obchodníka narodil najznámejší nórsky dramatik Henrik Ibsen. Krátko po jeho narodení však otec zbankrotoval. Matka našla útechu vo viere, otec však podľahol depresii a alkoholu a tak Ibsen už ako 15 ročný z domova odišiel. Nie šťastné detstvo ovplyvnilo celú jeho tvorbu, v ktorej si trúfol zaoberať sa aj najkontroverznejšími témami doby, v ktorej žil. 

Henrik Ibsen

          V drámach zvyčajne rieši témy morálnych konfliktov vyplývajúcich z finančných problémov, falošnej morálky poznamenanej rodinnými tajomstvami, nevyhol sa téme incestu, promiskuity, zásadnou otázkou jeho tvorby bolo: čo je život v pravde. Postoj skúmania ľudských príbehov ovládal celú jeho tvorbu.

Hedda Gablerová je jednou z najhranejších divadelných hier a niekoľkokrát bola i sfilmovaná

V divadelnej premiére na Brodway v roku 2009 sa v hlavnej úlohe 
predstavila Mary Luise Parker

Súbor štyroch Ibsenovych hier vydaných v anglickom preklade

Bojovníci na Helgolande

Dom bábik - prvá hra označovaná ako feministická, u nás hraná pod názvom Nora

           Najhranejšou hrou, ktorá Ibsenovi priniesla najväčšiu slávu je bezpochyby rozprávkovo ladená dramatická báseň Peer Gynt, ktorá je vážnou filozofickou úvahou o hľadaní zmyslu života a jeho hodnotách. Hlavná postava - Peer Gynt, je typom nezodpovedného človeka s nejasným hodnotovým rebríčkom, ktorý po celoživotnom putovaní konečne našiel najcennejší dar v podobe lásky k Solvejge, ktorá naňho po celý život trpezlivo čakala. Obrovskou pridanou hodnotou tohto Ibsenovho diela je suita, ktorú k hre skomponoval nórsky skladateľ Edvard Grieg. Peer Gynt sa postupne stal takmer legendárnou postavou, jeho menom je pomenovaná jedna z najkrajších horských turistických trás vo východnom Nórsku.  

Peer Gynt sa stal takmer národným hrdinom podobným českému barónovi Prášilovi.
Pri prechádzke nórskymi reáliami človek občas máva pochybnosti, či skutočne neexistoval.
Nakoniec, kto z nás nepozná svojho vlastného Peera Gynta...

  Peer Gynt je vždy nádherne ilustrovaný, tento obrázok je z anglického vydania knihy

  Na fotografii v Griegovom bergenskom dome sú Henrik Ibsen, Nina Grieg, 
nórsky huslista Ole Bull a Edvard Grieg

          Henrik Ibsen je pokladaný za zakladateľa realistickej drámy a v Skiene i jeho okolí sa organizuje množstvo aktivít, ktoré sa s jeho menom spájajú. 

Národné divadlo v Osle, ktorému Ibsen do roku 1864, predtým,
než odišiel do talianskeho exilu, šéfoval

..socha pred divadlom...

..a jedna z posledných fotografií po jeho návrate do Osla v roku 1891

Budova na Arbins gate 1 v Osle, kde žil až do smrti v roku 1906, 
v súčasnosti je v nej Ibsenovo múzeum

Rodinný hrob, v ktorom je pochovaný Ibsen, jeho manželka Suzannah Thoresen
a ich syn Sigurd. Ibsen mal okrem toho nemanželského syna so slúžkou lekárnika,
u ktorého sa učil, ku ktorému sa odmietol prihlásiť.

Kde ešte stretnete Ibsenovo meno :

 
..na čínskej poštovej známke...

 ...na koňaku z produkcie nórskej spoločnosti Rosmersholm,
čo je tiež názov Ibsenovej drámy

 ....a letecká spoločnosť Norwegian dáva svojim lietadlám mená podľa
nórskych osobností, toto je Ibsen..

          Dominantou Skienu je neogotický kostol na návrší v strede mesta. S dvomi 68 metrov vysokými vežami sa odlišuje od ostatných nórskych kostolov. Pôsobivé je i nezvyčajne široké schodisko pred kostolom, ktoré umocňuje celkový majestátny dojem pri pohľade od rieky. Dokončený bol v roku 1894  a hlavná loď dlhá 47 metrov pojme takmer 1 500 ľudí. Výška oblúkov dosahuje 17 metrov.

Skienská katedrála návštevníkov prekvapí svojimi rozmermi,
ktoré sú umocnené polohou na návrší

            Naša cesta na Telemarkskanalen, ktorý je často nazývaný "ôsmym divom sveta", sa začala v Lunde, kam sme sa priviezli autobusom zo Skienu. Z časových dôvodov sme si vybrali kratšiu plavbu, čím sme sa pripravili o najdramatickejšiu etapu z Dalenu, kde sa nad jazerom Bandak týčia takmer 900 metrov vysoké skalné steny. Napriek tomu som bola nesmierne šťastná, že pred trvalým návratom na Slovensko som dostala možnosť posledného virtuálneho objatia s Nórskom, takže nervozita môjho muža z neprichádzajúceho autobusu mi moju osobnú pohodu nijako nemohla nabúrať. Príde - pôjdeme, nepríde - dobre, budem sedieť zvyšok dňa na brehu rieky a pozorovať ju vlnku po vlnke. Autobus samozrejme presne včas prišiel a my sme sa mohli oddať nerušenému pozorovaniu cesty do Lunde, zodpovednosť za dodržanie časového harmonogramu a správneho smeru spočívala na vodičovi. Čo viac sme si ešte mohli želať.


Autobus do Lunde odchádzal spred pôvodnej správnej budovy spoločnosti Inland, 
ktorá kanál vybudovala a prevádzkovala ....

... prišiel načas...

 ...zo Skienu sme odišli takmer na minútu tiež presne.

Victoria pravdaže trochu meškala....


            Plavbu po kanáli realizujú lode Henrik Ibsen, Skarsfoss, Telemark a Victoria. My sme sa v Lunde nalodili na Victoriu. Moje cestovné vzrušenie už malo pramálo priestoru na gradáciu, napriek tomu som sa musela riadne snažiť, aby som pri pohľade na prichádzajúci parníček nevyletela od radosti z kože. Že som v nadšení takmer nastúpila na Henrika Ibsena, ktorý smeroval na opačnú stranu, radšej ani nebudem rozpisovať. 

...takže dezorientovaní nedočkavci skoro nastúpili na Henrika Ibsena,
ktorý plával na opačnú stranu...

...ale našťastie ich mal kto zadržať. Vráta komory v Lunde sa otvárajú manuálne.

      Nakoniec sme sa pohodlne usadili na starých rozheganých laviciach prednej paluby lode, aby nám, nedajbože, niečo z plavby neuniklo. Po otvorení vrát lundskej plavebnej komory sme vyplávali na jazero Nomevatn, koniec ktorého ústil do kanála smerujúcemu k vodopádu Vrangfoss. Na jeho prekonanie bolo vybudovaných  päť plavebných komôr, prechod ktorými trval asi 40 minút, čas však ubehol veľmi rýchlo. 

Pôvodné tabule označujúce vodné stupne pochádzajú zo železiarne v Ulefosse

Schematický nákres vzdúvadlového systému na Vrangfosse

Na prekonanie vodopádu Vrangfoss bolo potrebné vybudovať päť plavebných komôr

          Druhým stupňom boli tri komory pri Eidfosse, ktorými loď zostúpila o 10 metrov. Skutočne oddychová plavba pre mňa. Už po splavení Vrangfossu som totiž musela čeliť krutej realite, že som  v cestovnej horúčke batožinu zbalila vari s mesačným predstihom, ibaže som, k nevýslovnej blaženosti môjho muža, zas neskontrolovala, či je rezervný akumulátor do fotoaparátu nabitý. Odpoveď je každému zrejmá. Plavbu som si teda mohla vychutnávať bez vážnejšieho tvorivého nadšenia. Našťastie oba akumulátory v stave pokoja zmobilizovali  posledné zvyšky energie, čo vydalo ešte na 10 záberov, nad ktorými som dumala ako za starých čias, keď som fotila na film. 

Kanálom k Eidfossu

Eidfoss sa prekonáva tromi plavebnými komorami

 
...v prvom stupni...

...a na rieke Eidselva, ktorá spája Eidfoss s Ulefossom

          Od jazera Norsjø nás delili posledné 3 komory pri Ulefosse, starom krásnom, v minulosti priemyslovom meste pri rovnomennom vodopáde (Ulefoss - skučiaci vodopád). V minulosti tu fungovalo niekoľko piliarskych závodov a od roku 1657 tu stále pracuje  železiareň, v ktorej vyrábajú štýlové a originálne liatinové poklopy a piecky, ktoré sme dovtedy obdivovali v severských skanzenoch.

Ulefoss zhora...

Pohľad na systém vzdúvadiel na Ulefosse

...v poslednej komore...

...a za kanálom...

Štýlový liatinový poklop z produkcie ulefosských železiarní...
 
...a pôvabné liatinové piecky...

..rôznych tvarov a veľkostí...

...funkčností...

...ale všetky rovnako krásne.
 
          Poslednou sústavou pred Skienom je sústava komôr pri Skottfosse. Osada i vodopád dostali názov podľa spôsobu, akým pltníci kedysi spúšťali vyťažené kmene - nechali ich rútiť sa dolu svahom ako strely (skot - strela), na úzkom ramene ich viazali do pltí a transportovali do prístavu.

 
Hromadenie dreva pri Løveide

Loď Skarfoss v komore v Løveide pri dedinke Skotfoss

 
Všetky drevené vráta sú ovládané manuálne, iba v Løveide a Skiene je ovládanie
  nových kovových vrát plnoautomatické.

Nad poslednou komorou sa dvíha i most cestnej komunikácie

Systém Skotfoss je už moderný a chýba mu akákoľvek atmosféra

...na rieke Skienselve...

Dedinka Skotfoss....

....s čarovným kostolíkom

...späť v Skiene...

          Ďalšie dni sme trávili v horách Telemarku, ale ustavične v nás hlodala myšlienka, ako bude loď vyzerať, keď my budeme stáť na brehu. V skutočnosti sme len hľadali dôvod, ako sa ku kanálu ešte raz vrátiť. S cestovným poriadkom v hlave sme teda o týždeň, takmer na minútu presne, zaparkovali pri  Vrangfosse. Sotva sme stihli vystúpiť z auta, do hornej komory vmanévroval Henrik Ibsen. Už ako znalci sme pozorovali lodníkov, ako vyskakujú na breh a ručne otvárajú priepusty v mohutných drevených vrátach. S valiacou sa vodou loď v komore klesala a keď sa hladina v dvoch komorách vyrovnala, vráta ručne otvorili.  Pohľadmi sme loď vyprevadili do kanála a s pocitom dobre vykonanej práce sme si konečne rozložili zaslúžený piknik.
 
...a o týždeň neskôr z brehu... 
Vrangfoss - horná komora...

....priepusty vo vrátach sa otvárajú, voda preteká
 - hladiny v oboch komorách sa vyrovnávajú...

...a Henrik Ibsen sa vzďaľuje k Skienu

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Vianoce v Dánsku

Dánske mosty