Oslo


            V prístave neďaleko nášho dočasného domova v Kodani denne kotvil trajekt do Osla. Neraz sme ho obdivovali z bezprostrednej blízkosti a závideli mu, že ON ide do Osla a my len okolo. Logicky sme sa rozhodli našu cestu do Nórska zjednodušiť si týmto nádherným kolosom, ktorý z Kodane vyráža podvečer a do Osla prichádza ďalší deň o 9:30. 

Každý deň o tretej sa útroby trajektu začínajú zaplňovať cestujúcimi do Osla. 
Lode sú dve - Pearl of Scandinavia a Crown of Scandinavia 
a premávajú kyvadlovo
 
            V deň odchodu sme zaparkovali auto v podpalubí a rýchlo uložili batožinu do kajuty, aby sme v okamžiku, keď loď triumfálne vypláva z prístavu, stáli na bezpečnom mieste v závetrí zadnej paluby. Doteraz sme ju vždy s tichou závisťou pozorovali, ako pompézne odchádza na more, teraz sme sa z výšky 20 metrov pozerali na ľudí vyzerajúcich ako drobné blšky i my. 

Kodanský prístav - Midlemolen, v pozadí kotviace výletné lode

Langelinie - v pozadí ostrov Trekroner s pevnosťou

Pohľad na východnú Kodaň z najvyššieho miesta - hornej paluby trajektu
 
            Presne o piatej trajekt zahúkal a vyplával. Z výšky sme pozorovali dôverne známe miesta na pobreží. Tajné zákutia kodanského prístavu, ostrov Ven, kde v 16. storočí žil Tycho Brahe, Helsingborg, Kronborg. Do azylu v podpalubí sme sa vrátili až v noci, keď sa Sjæland dávno stratil v diaľke. Kajuta nemala okná, najlepšie v nej bolo len prespať.

Nordhavn s výletnými loďami, ktoré svoju okružnú plavbu začínajú v Kodani

Doteraz som pri odchode trajektu z prístavu stávala pri zelenej lampe na móle...

...teraz sa konečne na dôverne známe miesta v prístave pozeráme zhora...

...ostrov Ven oproti švédskej Landskrone...

...Helsingør s Kronborgom...

...za loďou dlho zostáva spenená ryha...
 
...a v kajute. 
 
            Oslo sa nachádza na konci Oslofjordu (starší názov Folden), ktorý od majáka Færder až do prístavu meria viac ako 100 km. Oslofjord je najhustejšie osídlenou oblasťou Nórska, ktorého počet obyvateľov 4,6 milióna je relatívne porovnateľný so Slovenskom, rozloha krajiny je však až 6,5 x väčšia (324 220 km2 ).

Maják Færder v Skageraku je vstupnou bránou do Oslofjordu

            Od skorého rána sme sedeli pri okne v kaviarni a pozorovali brehy i ostrovy, okolo ktorých sme prechádzali. Lindøya, Nakholmen, Bleikøya, Gressholmen a tesne pred Oslom Hovedøya so zrúcaninami stredovekého kláštora. Nádherné zelené kamenné hromádky.

 Søndre Håøya

Lindøya

Nakholmen

Gressholmen

Hovedøya

Pohľad do Oslofjordu s rozosiatymi kamennými ostrovčekmi

 Zrúcaniny stredovekého cisterciánskeho 
kláštora na Hovedøyi

            Príchod lode do Osla by pokojne mohli sprevádzať fanfáry. Stojac na palube sme sa rozhliadali po meste, nad ktorým sa dvíhali impozantné vrcholky hôr. Pre nás, dočasne domestikovaných Dánov, to bol veľkolepý zážitok. Prístav je takmer v centre mesta a nám sa postupne, ako v panoptiku, objavovali známe stavby. Na pokyn z reproduktora sme zbehli 6 poschodí do podpalubia a čakali, kým nás obrovské vráta pustia na slobodu, aby sme sa vydali na poznávanie tejto malebnej metropoly severu. 

Skutočne závideniahodné bývanie. Nečakaná návšteva vás neprekvapí,
akurát do obchodusi človek len tak narýchlo neodskočí

Východný Bygdøy ...

... s múzeami Norsk Maritimt (Námorné múzeum), Fram a Kon Tiki...

...Akershus...

...a budova novej opery

            Oslo je rozložené okolo fjordu obklopeného horami. Artefakty dokumentujúce osídlenie lokality (skalné kresby pri Ekebergu) sú staršie ako 7 tisíc rokov. V ôsmom storočí tu Vikingovia založili osadu, ktorá sa vďaka výhodnej polohe postupne rozrástla na dôležité obchodné centrum severnej Európy. Za zakladateľa mesta Nóri považujú Haralda Hardråda, o čom svedčia písomné zmienky z roku 1047. Centrálna správa bola z Trondheimu do Osla preložená v roku 1299, čím sa stalo regulárnym hlavným mestom krajiny. Dynamicky sa rozvíjalo až do roku 1348, kedy ho zasiahla morová epidémia a správne orgány boli presunuté do Kodane. Po podpise Kalmarskej únie Oslo celkom stratilo štatút hlavného mesta a dielo skazy dokonal požiar v roku 1624.   

Akershus je historickou dominantou a najstaršou časťou Osla

          O obnove mesta okolo zachovanej pevnosti Akershus rozhodol dánsky kráľ Christian IV. Napriek tomu, že správne úrady i naďalej sídlili v Kodani, Kristiania, ako sa mesto vtedy volalo, sa stala dôležitým prístavom a centrom obchodu medzi severnou a strednou Európou. V roku 1905 Nórsko vyhlásilo samostatnosť a k pôvodnému názvu Oslo sa vrátilo v roku 1925, pri príležitosti 300-tého výročia jeho obnovenia Christianom IV. 

Christian IV. - kráľ staviteľ, ktorý sa zaslúžil o znovuvybudovanie Osla.
Mesto až do roku 1925 nieslo jeho meno - Kristiania 

Akershus

            Akershus je historickou dominantou Osla. Čnie sa na skale nad prístavom a pozornosť upúta či prichádzate po mori alebo sa do mesta spúšťate z kopcov. Drieme v ňom kus krásy i dávnej histórie. Pevnosť bola dokončená v roku 1308  počas panovania Håkona V. Magnussona. Dôvodom na jej vybudovanie bol pravdepodobne útok kniežaťa zo Sarpsborgu v roku 1287, pri ktorom Oslo vypálil. V roku 1627 ju nechal Christian IV. prestavať na renesančný zámok s mohutnými hradbami a hradnými priekopami. Na hradbách, z ktorých je výhľad na prístav, sú   i dnes rozmiestnené delá z 18.storočia.  V prístave v lete kotvia výletné lode. Akershus je jednou z najväčších a najstarších kultúrnych pamiatok v Osle a považovaný je za národný symbol a historické sídlo kráľovskej a štátnej moci. V minulosti sa tu odohralo veľa dôležitých i dramatických udalostí, v súčasnosti je palác využívaný na reprezentačné účely a na prijatia významných zahraničných návštev. V zámockej kaplnke je pochovaný prvý nórsky kráľ od obnovenia samostatnosti krajiny Håkon VII. a kráľovná Maud a kráľ Olaf.V. s Korunnou princeznou Märthou - rodičia a starí rodičia súčasného panovníka Haralda V.
 
Pohľad na palácovú časť Akershusu...

...vnútorné nádvorie...

...mohutné opevnenie hradu...

...cestou k hradbám...
 

Na hradbách sú rozmiestnené delá z 18.storočia.

Sála Christiana IV.

...obytné miestnosti...

...knižnica...

...v zámockej kaplnke...

...hlavný oltár...

V bielom sarkofágu spočívajú ostatky kráľa Håkona VII. a kráľovnej  Maud,
v zelenom ostatky kráľa Olafa V. a Korunnej princeznej Märthy

Håkon VII. a kráľovná Maud 
Håkon VII. bol prvým nórskym panovníkom po obnovení samostatnosti Nórska.
Korunovaný bol v 22. júna 1906 v katedrále Nidaros v Trondheime.
.
Håkon VII. sa narodil ako princ Carl Dánsky a bol druhorodeným synom dánskeho 
kráľa Frederika VIII. a Luisy Švédskej. Na trón nastúpil po referende,
ktoré sám inicioval a v ktorom získal 80 percentnú podporu obyvateľstva.

 Maud z Wallesu bola dcérou anglického kráľa Eduarda VII. a Alexandry Dánskej.
Z manželstva sa v roku 1903 narodil syn Alexander Dánsky, ktorý bol o dva roky neskôr, 
po nástupe otca na nórsky trón, prekrstený na Olafa.
 
 Kráľ Olaf. V. - otec súčasného panovníka Haralda V. Na trón nastúpil v roku 1957.
Olaf bol vzdelaný muž, ktorý sa zaujímal o literatúru, umenie a bol i športovo nadaný.
Na olympijských hrách v Amsterdame v roku 1928 získal zlatú olympijskú medailu
v kategórii 6 metrových  plachetníc.
V decembri 2005 bol vyhlásený "Nórom 20. storočia".

 V roku 1929 sa oženil so sesternicou Märthou Švédskou, 
umrela v roku 1954, tri roky pred Olafovym nástupom na trón

          V areáli Akershusu sa nachádza niekoľko hodnotných budov starších ako 700 rokov,  v ktorých sú inštalované rôzne expozície. V zbrojnici z roku 1860 je Armádne múzeum (Forsvarsmuseet), ktoré komplexne mapuje nórsku vojenskú históriu od dôb Vikingov, cez stredovek, až do rokov po druhej svetovej vojne. Dokumentuje vývoj vojenských technológií, strategického myslenia a realitu vojny v spojení s ekonomickým a politickým vývojom. Expozícia národného odboja (Norsk Hjemmerfrontmuseum) je zameraná len na históriu II. svetovej vojny. 
Armádne múzeum (Forsvarsmuseet) komplexne mapuje nórsku vojenskú históriu 
od dôb Vikingov, cez stredovek, až do rokov po druhej svetovej vojne


Expozícia národného odboja (Norsk Hjemmerfrontmuseum) dokumentuje 
obdobie nemeckej okupácie v rokoch 1940-45

Denná tlač monitorujúca odstúpenie Sudet Nemecku


            Centrum Osla je úžasnou spleťou malebných starých uličiek so svojskou atmosférou. Nie je rozľahlé, takže si dokonale môžete vychutnať jeho jedinečnosť. Na námestí Eidsvollplads sa vyníma neobaroková budova parlamentu (Stortinget), postavená v rokoch 1856 - 1866, ktorá sa od okolitých stavieb odlišuje svojou  majestátnosťou a noblesou. Z centrálnej rotundy vybiehajú dve krídla, prístupové chodníky sú dokomponované balustrádami a príchodzích z oboch strán vítajú kamenné levy. 

Budova parlamentu (Stortinget)

          
          Na miernom kopci na konci ulice Karl Johans gate, uprostred verejného parku,  sa týči klasicistická budova kráľovského paláca, od ktorej je nádherný výhľad na celé okolie. Palác bol postavený v rokoch 1825-49 na príkaz švédsko - nórskeho kráľa Carla Johana - zakladateľa dynastie Bernadotte. V paláci v 19. storočí nikto trvale nebýval, keďže dvor sídlil v Štokholme, prvými trvalými obyvateľmi sa stali Håkon VII. a kráľovná Maud v roku 1906.
 

Kráľovský palác - postavený bol na príkaz švédsko - nórskeho kráľa
Carla Johana. Autorom projektu je dánsky architekt Hans Ditlev Franciscus Linstow.
Dokončený bol v roku 1849 a prvými stálymi obyvateľmi boli Håkon VII. a kráľovná Maud.
Dvojkrídlová klasicistická budova súčasnú podobu získala až po rekonštrukcii 
v rokoch 1993-2001.

Pohľad do ulice Karl Johans gate

            Neďaleko paláca stojí Národná galéria (Nasjonalgalleriet).V jej zbierkach sa nachádzajú hlavne obrazy nórskych krajinkárov Christiana Dahla a Adolfa Tiedermana, ale pyšní  sa i  niekoľkými nádhernými dielami flámskych, talianskych, španielskych a nemeckých maliarov a obrazmi francúzskych impresionistov. Na severe má, zrejme vďaka svojej dánskej manželke, výsadné postavenie Paul Gauguin. Dielam nórskeho maliara Edvarda Muncha je i v Národnej galérii venovaný pomerne široký priestor, okrem toho má v Osle i samostatné múzeum.

Národná galéria (Nasjonalgalleriet)

 Christian Dahl - jeden z najvýznamnejších nórskych krajinkárov...


... a pár ukážok z jeho tvorby



 Vigelandpark 
          

            Gustav Vigeland sa narodil v rodine stolára a jeho bratom bol všestranný výtvarný umelec Emmanuel Vigeland, známy ako autor freskovej výzdoby a vitrážových okien v mnohých sakrálnych objektoch v Nórsku.

          Gustav Vigeland sa vzdelával u sochára Brynjulfa ​​Bergsliena, ktorý ho i finančne podporoval. Podnikol niekoľko študijných ciest po Európe, počas pobytu v Paríži  sa zoznámil s Augustom Rodinom, ktorý ho výrazne ovplyvnil. Do roku 1902 pracoval na výzdobe katedrály Nidaros  v Trondheime a od roku 1905, kedy Nórsko získalo samostatnosť, mu boli prideľované štátne zákazky na tvorbu búst významných osobností krajiny.

          Vigelandov park sa nachádza v severovýchodnej časti mesta, inštalovaných je v ňom 212 bronzových a žulových sôch, ktorých predlohy vytvoril Vigeland a podľa hlinených makiet sochy postupne vyrábali remeselníci. 

 Gustav Vigeland sa narodil v rodine stolára, sochárske vzdelanie získal 
u sochára Brynjulfa ​​Bergsliena, ktorý ho i podporoval. Výrazne ho ovplyvnil  August Rodin, 
s ktorým sa stretol v Paríži. Významné dielo zanechal vo výzdobe
katedrály Nidaros, kde pracoval do roku 1902. Po vyhlásení nórskej nezávislosti v roku1905
zhotovil na štátnu zákazku busty významných osobností krajiny.

Sochy v parku zobrazujú viac ako 200 postáv v rôznych životných situáciách...

...alegorizuje mužskú povahu...

...či ženský údel...

...optikou jemu vlastnou.

          Dominantou parku je “Plošina monolitov“, ktorej triumfuje svetoznámy totem “Monolit“. Je to 14 metrov vysoký stĺp tvorený spleťou 121 nahých ľudských tiel. Obrovský záujem vyvolala už samotná realizácia monolitu. Začala v roku 1927 osadením žulového bloku z lomu v Haldene a okolo neho postavili drevenú búdu. Na lešení pracovali traja kamenári a ich práca trvala 14 rokov. Monolit bol odovzdaný na Vianoce v roku 1944 a symbolizuje odvekú túžby človeka o transcedenciu každodennosti do nebeských sfér a priblíženie duší k bohu. Postavy sa v snahe o spasenie objímajú navzájom a sú symbolom výnimočnej ľudskej spolupatričnosti. 

  Monolit - 121 postáv sa snaží dostať na vrchol stĺpa


          Na južnom okraji parku je situované Vigelandovo múzeum, ktoré sa nachádza v objekte bývalého umelcovho ateliéru. K videniu sú tu štúdie, predlohy a mnohé kresby a plastiky.

  
Munchovo múzeum 

          Najznámejší nórsky maliar Edvard Munch odkázal svoje celoživotné dielo a zbierku obrazov mestu Oslo, pre ktoré sa mestská rada rozhodla vybudovať múzeum. Múzeum  bolo otvorené v roku 1963 pri príležitosti 100. výročia maliarovho narodenia. Projekt vznikol s finančnou podporou kín v Osle. Zbierky múzea sú priebežne doplňované, v súčasnosti obsahujú aj diela, ktoré darovala Munchova sestra Inger, diela nadobudnuté kúpou i množstvo reprodukcií. Napriek tomu, že objekt bol riešený veľkoryso a priestory boli i rozšírené, časť zbierky je uložená v depozite a exponáty sú priebežne obmieňané. Expozícia dokumentuje i často bolestné obdobia umelcovho života. V auguste 2004 sa špičkové zabezpečenie múzea podarilo prekonať a ukradnutých bolo niekoľko diel, medzi inými i Výkrik, ktorý sa ako jediný podarilo nájsť.

 Edvard Munch bol priekopníkom a hlavným predstaviteľom expresionizmu 
a vo svojich dielach sa usiloval o výraz psychických dojmov a pocitov. 
 Opakovane sa v nich  prelína téma smrti, osamelosti, melanchólie a trýzne lásky.

Munchovo múzeum je modernou presklenou stavbou 
 
          Munchovo múzeum sa nachádza vo východnej časti mesta, na okraji botanickej záhrady, neďaleko stanice metra. Samotná budova je modernou architektonickou dominantou, ktorú navrhli architekti Gunnar Fougner a Einar Myklebust. 

 Najznámejším Munchovým obrazom je Výkrik...

... a nepochybne okúzľujúca je Madona

Tanec a život

Holmenkollen 

          História lyžiarskeho strediska Holmenkollen, ktoré sa nachádza vysoko nad Oslom, sa začala písať v roku 1887, kedy sem bola vybudovaná cesta a prvé rekreačné objekty. Postupne pribúdali hotely a sanatóriá a v januári 1892 skočil prvý skokan z prírodného mostíka. Rekordný skok roku 1892 meral 21,5 metra (súčasný rekord mostíka je 136 metrov Tommyho Ingebrigtsena).  V roku 1914 bol postavený prvý umelý skokanský mostík na Holmenkollene. V priebehu rokov bol sedem krát prestavovaný, naposledy kvôli majstrovstvám sveta v roku 2011. 

Typická horská architektúra starých drevených stavieb na Holmenkollene

 Genéza mostíka  od roku 1914 po predposlednú prestavbu v roku 1999

 Takto vyzeral mostík krátko pred rekonštrukciou  v roku 2008...

 ...pohľad, ktorý sa naskytá skokanom pred zoskokom....

 ...pohľad do Oslofjordu...

 ...a na západnú časť Osla...

 ...a takto vyzerá mostík dnes - po poslednej rekonštrukcii
  Niektoré údaje nového mostíka :
 Výška hornej plošiny - 121 metrov
Prevýšenie od nájazdu po odrazovú platformu - 48 metrov
Celkové prevýšenie od nájazdu po doskok - 73 metrov
Nadmorská výška základu mostíka - 417 metrov
Výška štartovacej platformy nad terénom - 60 metrov
Prejazdová rýchlosť - cca 92 km / h
Doba trvania -cca 4,5 sekundy.



          V roku 1923 bolo v objekte mostíka otvorené lyžiarske múzeum, ktoré sa nachádza v spodnej časti skokanskej veže a je najstarším lyžiarskym múzeom na svete. Hlavnou atrakciou je výstup do veže mostíka a pohľad, ktorý poznáme z televíznych prenosov, ktorý je za bežných okolností prístupný len skokanom. V roku 1952 sa tu konali ZOH.

 Råthus

            Na nábreží zátoky Pipervika stojí jedna z dominánt Osla - mohutná modernistická budova radnice. S jej stavbou sa začalo ešte pred nemeckou okupáciou v roku 1933 na mieste chudobnej štvrte a v roku  1950 bola pri príležitosti osláv 900-stého výročia vzniku mesta slávnostne otvorená. Autormi projektu tehlovej stavby sú architekti Arnstein Arneberg a Manus Poulsson. 

   Budova radnice postavenej v rokoch 1933-49 v zátoke Pipervika

              Jadro stavby tvoria dve mohutné veže vysoké 63 a 65 metrov. Na východnej veži sa nachádzajú hodiny s priemerom 8,6 metra - bezpochyby jedny z najväčších na svete, na západnej zas astronomické hodiny, ktoré okrem času ukazujú i fázy Mesiaca.

  Astronomické hodiny
 
            Radnica nie je žiadnym architektonickým skvostom, našincovi skôr pripomína obdobie, ktoré by najradšej vypustil z pamäti - vrátane stavieb.  Omnoho impozantnejšie pôsobí interiér zdobený nástennými maľbami, autormi ktorých sú takí umelci, ako Edvard Munch, Per Krogh a Henrik Sørensen, i keď i tieto naturalistické maľby nemusia každému lahodiť. Zobrazujú nórsky národ v historicky významných obdobiach 20. storočia, akými bola okupácia, rozvoj podnikateľskej sféry, ale i vzostup robotníckeho hnutia. 

Henrik Sørensen a Alf Rolfsen sú autormi výzdoby čelnej steny vstupnej haly...

 
 ...ktorá je 31 metrov široká a 39 metrov dlhá ...

 
  ...schodisko vedie do reprezentačných priestorov radnice...

 ...malá zasadacia miestnosť - čalúnenie nábytku je v odtieni oslo - modrej,
obraz  na stene namaľoval Edvard Munch... 

  ...banketová sála...

 ...a zasadacia miestnosť

          V radnici sa každoročne koná množstvo významných akcií, nepochybne tou najvychytenejšou, ktorá priťahuje celosvetovú mediálnu pozornosť, je odovzdávanie Nobelovej ceny mieru, ktoré sa koná 10. decembra. 

          

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Z histórie Islandu....

Vianoce v Dánsku