Kráľovské zámky v Kodani

         
          Dánsko je krajina rozlohou a počtom obyvateľov porovnateľná so Slovenskom. Kým Slovensko je republikou, Dánsko je jednou z najstarších európskych monarchií s najdlhšie nepretržite vládnucou kráľovskou dynastiou na svete. Dynastická línia 54 panovníkov siaha do polovice 10. storočia. Najvýznamnejšia oldenburská vetva vymrela Frederikom VII., ale i glücksburská, ktorej história sa začala písať s nástupom Christiana IX. na dánsky panovnícky trón, je jej vedľajšou vetvou. S monarchiou a jej jednotlivými panovníkmi sú úzko späté kráľovské paláce v Kodani a ich história vypovedá aj o natureli a pragmatizme Dánov.
Christiansborg

Letecký pohľad na zámocký komplex Christiansborg

          Najstarším i najvýznamnejším kodanským  palácom je Christiansborg. V jeho priestoroch v súčasnosti sídli vláda, parlament (Folketinget), najvyšší súd (Højesteret) a kráľovské reprezentačné priestory (Riddersalen). Do požiaru v roku 1794 tu boli i obytné priestory kráľovskej rodiny.

    Vchod do južného krídla paláca, v ktorom sídli Folketinget    

          Polohu zámku predurčil v roku 1167 roskildský a lundský biskup Absalon, ktorý nechal vybudovať na malom ostrove dve stredoveké pevnôstky, ktoré mali chrániť ostrov Sjæland pred útokmi slovanských pirátov z ostrova Gotland (zaujímavé, že pri štúdiu materiálu pre článok o Gotlande som na stopu slovanských pirátov vôbec nenarazila). Obe boli v roku 1368 zničené pri útoku hanzových vojsk a dnes sú ich torzá zakonzervované v podzemí paláca. 

Podzemie Christiansborgu - autentická ruina Absalonovho hradu

Hypotetický model Absalonovho hradu...

...zo všetkých strán.


          Okolo zrúcanín bola v 15. storočí postavená už oveľa veľkorysejšia stavba, ktorú postupne rozširovali až do súčasného pôdorysu a spolu s palácom sa postupne zmenil i malý ostrov na dnešný Slotsholmen, obkolesený Holmenskanalom, plavba po ktorom je jednou z kodanských atrakcií. V rokoch 1731-32, po smrti Frederika IV., bol starý palác zbúraný a  na jeho mieste začal jeho nástupca Christian VI. s výstavbou nového zámku v štýle viedenského baroka. Stavbu však do základov zničil požiar v roku 1774. Obnovou zámku bol poverený dánsky architekt Frederik Hansen, stavbu dokončil v roku 1828 a do zámku sa nasťahoval budúci kráľ Frederik VII. V roku 1849 sa v južnom krídle usídlil i dvojkomorový parlament.

 Pohľad na južné krídlo Christiansborgu a kodanskú burzu z Holmenskanala

          Posledný raz palác vyhorel 3.októbra 1884. V  súvislosti s požiarom sa v expozícii dočítate, že na chaotickej likvidácii požiaru sa ako dobrovoľník zúčastnil i 20-ročný Sophus Falck. Nekoordinovaná činnosť záchranárov a hasičov ho údajne  o 20 rokov neskôr inšpirovala k založeniu prvého integrovaného záchranného systému, ktorý dnes funguje po celom svete ako dobre známy “Falck“. V expozícii v zámku Egeskov na Fyne sa však dozviete, že v skutočnosti Sophus Falck  v roku 1883 odcestoval do USA, kde sa zamestnal v odevnom závode v Port Elizabeth a do Kodane sa vrátil až v roku 1889.

 Sophus Falck

          Na rekonštrukciu, pri ktorej dostal palác súčasnú podobu od architekta Thorvalda Jørgensena, čakal 20 rokov. Komplexná prestavba, vrátane prístavby mohutnej veže, bola ukončená v roku 1927 a Christiansborg nadobudol vzhľad trojkrídlovej neobarokovej stavby s manzardovou strechou a pôvodná štuková výzdoba fasád bola nahradená pôsobivými obkladmi z bornholmskej žuly, ktoré boli financované zo zbierky na viac ako 700 dánskych farnostiach. Kamenárske detaily na priečelí paláca zobrazujú popredných mužov dánskej histórie.

Východný vchod na nádvorie Christiansborgu

 Z balkóna pri slávnostných príležitostiach zdraví občanov Margarethe II. s rodinou

 
Vchod do severného krídla paláca, ktorým vchádzajú i čestní hostia

 
 Vchod do reprezentačných priestorov paláca

          Palácová veža je vysoká 106 m a je najvyššou vežou v Kodani. Jej mohutná kostra bola vytvarovaná zo železobetónu a je jednou z najstarších betónových stavieb v Dánsku.

Veža Christiansborgu bola komplexne reštaurovaná, na túto fotografiu z náprotivnej veže 
For Frelsers kirke som si musela počkať do posledných dní pred odchodom z Kodane. 
V popredí vpravo veža kodanskej burzy

          Prijímacia sála kráľovského krídla má strop zdobený štukatúrami a steny tkanými tapisériami s motívmi dánskej histórie, ktoré sú darom dánskych priemyselníkov kráľovnej Margarete II. k 50. narodeninám.

 Vstupná hala reprezentačných priestorov

 Schodisko do prvého podlažia, steny zdobia holandské gobelíny

 Rytierská sála (Riddersalen)

 Steny Rytierskej sály zdobia gobelíny, ktoré Margarethe II. dostala k 50-tym narodeninám

 Trónna sieň

 Jedáleň, v ktorej Margarethe II. podáva pri zvláštnych štátnych príležitostiach 
obed či večeru

 Kráľovské reprezentačné priestory

          V areáli Christiansborgu sa nachádza Thorvaldsenovo múzeum, Židovské múzeum, Kráľovská knižnica, bizarne prepojená s modernou prístavbou “Čierny Diamant”, Arsenal - najväčšia zbierka stredovekých zbraní, Rytierske sály a Podzemie s Absalonovým hradom.

Bertel Thorvaldsena jeho dielo

 Thorvaldsenovo múzeum 

Bertel Thorvaldsen (1770-1844) bol najvýznamnejším dánskym  sochárom 
19. storočia. 40 rokov svojho tvorivého života prežil v Ríme a jeho dielo bolo výrazne
ovplyvnené antickým umením. Do Kodane sa vrátil dva roky pred smrťou - v roku 1842.

 Thorvaldsenov hrob v uzavretom átriu múzea

 Psyché - Alte Nationalgalerie, Berlín

Bohyňa mladosti Hébé musela byť krásna, keďže bola dcérou samotného Dia a Héry.
Na Olympe obsluhovala bohov, preto býva zobrazovaná s krčahom.

 Maximilian - kurfirst bavorský -Wittelsbacherplatz Mnichov

 Náhrobok pápeža Pia VII. v Chráme s. Petra v Ríme

Christus - Vor Frue Kirke Kodaň

Lev - pamätník švajčiarskej gardy v Luzerne

 Židovské múzeum sa nachádza v južnej časti palácového komplexu...

... a vedľa neho je Arsenal - múzeum zbraní a bojovej techniky
 
Interiér Arsenalu
 
Rosenborg

 
Letecký pohľad na komplex zámku Rosenborg

          Zámok Rosenborg je so svojimi vysokými vežami, červenými tehlovými múrmi, skvostnými pieskovcovými arkiermi a štýlovými neskorogotickými volútovými štítmi ukážkou staviteľskej epochy, ktorá sa v Dánsku nazýva “holandská renesancia“ a spája sa s obdobím vlády Christiana IV. Stavba zámku bola začatá v roku 1606 v novovybudovanom parku Kongens Have a dokončená bola v roku 1624. S Rosenborgom sa viažu mená architektov Bertel Lange a Hans van Steenwinckel.

 Christian IV.

 Jediná dochovaná podobizeň Hansa van Steenwinckela s Christianom IV.
- v pozadí zámok Rosenborg

 Východný pohľad na Rosenborg so vstupmi do zámku

Juhovýchodný pohľad na zámok

          Ako kráľovská rezidencia bol Rosenborg využívaný do roku 1710, kedy sa pravnuk Christiana IV., kráľ  Frederik IV., natrvalo presťahoval do novovybudovaného zámku Frederiksberg. V zámku boli inštalované kráľovské zbierky, vďaka čomu sa jeho osobité interiéry dodnes zachovali v pôvodnom stave.

Najmohutnejšia - západná veža

          Pôvodne bol zámok postavený tak, že súkromné izby boli na prízemí. Postupne sa obytné priestory sťahovali do vyšších poschodí a prízemie bolo vyzdobené na reprezentačné účely. Christian V. vyzdobil, na počesť víťazstva vo vojne o polostrov Scåne, steny Veľkej sály na prízemí 12 tkanými gobelínmi.

 Múzeum Christiana IV. v prízemí severného traktu

 Kráľovský trón Christiana IV.

 Strieborný lev - jeden z trojice, ktorá drží stráž pri katafalku mŕtveho panovníka. 
Naposledy za Frederika IX. - otca Margarethe II.

          Frederik IV. nechal prestavať a vyzdobiť vstupnú halu. Po jeho odchode bol Rosenborg využívaný ako kráľovská rezidencia už len dvakrát v mimoriadnych situáciách, a to po požiari Christiansborgu v roku 1794 a počas britského útoku na Kodaň v roku 1801.

 Expozícia drobných úžitkových predmetov pochádzajúcich z celého sveta


 Zbierka porcelánu z rôznych významných svetových manufaktúr sa nachádza
v druhom a treťom podlaží stredného krídla

Ručne maľovaný porcelánový servis Flora Danica 
Pôvodne bol určený ako dar pre cárovnú Katarínu II. Veľkú. 
Cárovná však umrela skôr, ako bol dokončený.
 Zdobený je  motívmi rastlín zobrazených v atlase švédskeho botanika Carla Linného. 

          V zámku Rosenborg sa nachádza jedna z najväčších historických expozícií v Dánsku. Môžete tu vidieť zbierku sediel a zbraní, zbierky kráľovských odevov a drahé remeselné výrobky vtedajšej doby. Počas vlády Christiana V. tu boli inštalované korunovačné klenoty dánskych kráľov a Frederik IV. pridal zbierku skla a porcelánu.

 Zbierka chladných i strelných zbraní

         
           V roku 1800 sa zrodila myšlienka sprístupniť zbierky zámku Rosenborg verejnosti. Postupne, s pomocou majordóma, prírodovedca A.W. Haucha, sa podarilo projekt zrealizovať a zámok bol v roku 1838 otvorený v muzeálnej podobe. Po zrušení absolutistickej monarchie v roku 1849 bol kráľovský palác Rosenborg prevedený do vlastníctva štátu.

 V podzemí Rosenborgu sú už od 17. storočia uložené korunovačné klenoty Christiana IV.


Frederiksberg
 


          Zámok Frederiksberg nechal postaviť kráľ Frederik IV. v rokoch 1699 - 1703 a k stavbe ho inšpirovala cesta po Holandsku, Francúzsku a Taliansku. Svoju rezidenciu z Rosenborgu sem presťahoval v roku 1704.

Frederik IV. strávil na Frederiksbergu veľmi šťastné obdobie. Na zámku žil s manželkou Luise Mecklenburg- Güstrov, po jej smrti v roku 1721 sa oženil so svojou milenkou Anne Sophie Reventlow. V roku 1716 zámok navštívil ruský cár Peter Veľký.

 

          Zámok bol postavený bol v štýle talianskeho baroka vo Valby, v západnej časti Kodane. Veľkolepý projekt pochádzal od architekta Ernsta Brandenburga. V rokoch 1708-09 bol rozšírený o ďalšie poschodie, dve krídla a kaplnku.

  Podoba Frederiksbergu na zachovanej medirytine z roku 1728

          V rokoch 1732-38 nechal Christian VI. predĺžiť bočné krídla, čím vzniklo uzavreté nádvorie. Súčasnú podobu získal zmenami v rokoch 1828-1829.

Vnútorné nádvorie Frederiksbergu

 Frederiksberg je typickým barokovým palácom s fontánou uprostred  záhrad,
pôvodné kaskádovité záhrady postupne zanikli. 

 Južné priečelie zámku vo večernom osvetlení

          Zámok Frederiksberg bol v roku 1868 daný do užívania dánskej armáde, ktorej inštitúcie tu sídlia dodnes. Zámok, s výnimkou anglických záhrad, nie je verejnosti prístupný.
Amalienborg


          Palácový komplex Amalienborg je od konca 18.storočia rezidenciou dánskych panovníkov. Tvoria ho štyri takmer identické rokokové paláce. Vytvárajú námestie oktagonálneho tvaru, uprostred ktorého stojí jazdecká socha Frederika V., zakladateľa Amalienborgu i celej štvrte Frederiksstaden. Je majstrovským dielom a pravdepodobne najlepšou ukážkou rokokovej architektúry v Dánsku a spojený je s menom dánskeho architekta Nilsa Nicolaia Eigtveda.

 Pohľad na Frederiksstaden s Frederikskirke 

          Jednotlivé paláce boli v druhej polovici 18.storočia postavené pre významných dánskych šľachticov, ale po požiari Christiansborgu v roku 1794 ich Frederik V. postupne odkúpil a nechal prestavať na reprezentačné účely kráľovskej rodiny.


          Juhozápadný palác “Christiana VII.“ alebo Moltkeho palác bol postavený v rokoch 1750-54 pre hlavného kráľovského komorníka A.G. Moltkeho. V minulosti mal rôzne využitia, v súčasnosti slúži výhradne pre hostí kráľovskej rodiny a na reprezentačné účely.

  Palác Christiana VII.

          V severozápadnom paláci “Christiana VIII.“, ktorý bol postavený pre kráľovského tajného radcu Frederika Levetzaua v rokoch 1750-60, sídli múzeum glücksburskej vetvy kráľovskej dynastie, expozícia dobových odevov “Royal Danish Collection“ a  Dánska kráľovská zbierka (De Danske Kongers Kronologiske Samling, Amalienborg).

  Palác Christiana VIII.

          V severovýchodnom paláci “Frederika VIII.“, ktorý bol v rokoch 1750-60 postavený pre baróna Joachima Brockdorffa, žila, až do svojej smrti v novembri 2000, kráľovná Ingrid, manželka Frederika IX. a matka kráľovnej Margarethy II. V rokoch  2004-10  prešiel palác komplexnou rekonštrukciou a stal sa sídlom korunného princa Frederika.

Palác Frederika VIII.
 
          Juhovýchodný palác “Christiana IX.“ bol postavený pre Hansa Schacka, ktorý bol zaťom A.G. Moltkeho a je rezidenciou kráľovnej Margarethy II. Schackov a Moltkeho palác boli spojené kolonádou, ktorú postavil najznámejší dánsky klasicistický staviteľ Christian Friedrich Hansen a jeho učiteľ Kaspar Frederik Harsdorff.

Palác Christiana IX.

          Amaliennborg je súčasťou štvrte Frederiksstaden, ktorú Frederik V. vybudoval na oslavu 300. výročia nástupu oldenburskej vetvy kráľovskej dynastie na dánsky trón. Koncepciu "kráľovskej  štvrte" navrhol kráľovský staviteľ Nils Nicolai Eigtved na mieste, kde pôvodne stál letohrádok kráľovnej Sofie Amálie, manželky Christana VI., ktorý vyhorel. Jej celkový dojem dotvára  Frederikskirke (Mramorový kostol) s mohutnou kupolou, pri jej konštrukcii sa  Eigtved inšpiroval Michelangelou  na chráme sv. Petra v Ríme. Finálnu podobu kostol dostal až o sto rokov neskôr  od Ferdinanda Meldahla, ktorý stavbu kostola dokončil.

Frederikskirke a jazdecká socha Frederika V., ktorej autorom je francúzsky
sochár Jaques François Saly    

          Najviac turistov sa pri Amalienborgu schádza v čase poludňajšej výmeny stráže Kráľovskej gardy. Okrem toho, Dáni si nikdy nenechajú ujsť 16. apríl, deň narodenín Margarethe II., kedy sa kráľovná z balkóna rezidencie pozdraví so všetkými, ktorí jej prišli vzdať úctu symbolickým mávaním dánskymi vlajkami “Dannebrog“. Tento akt spolupatričnosti má vari aj historický podtón, keďže Margrethe Alexandrine Thorhildur Ingrid, ako bola pokrstená, sa narodila presne týždeň po nemeckej okupácii v roku 1940 a jej narodenie bolo radostnou a symbolickou udalosťou v temnej historickej realite.

  Čestná stráž pred Amalienborgom

Striedanie stráži na pravé poludnie je sprevádzané pochodom gardy z Rosenborgu,
kde sídli, cez celé centrum až do Amalienborgu

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Vianoce v Dánsku

Dánske mosty