Reykjavík
So súradnicami 64° severnej šírky a takmer 22° západnej dĺžky je Reykjavík najzápadnejšou európskou metropolou a najsevernejším hlavným mestom sveta. Severnejšie síce leží grónsky Nuuk, ibaže Grónsko je i napriek autonómii politicky stále zviazané s materským Dánskom. Severná panoráma Reykjavíku s kostolom Hallgrímskirkja Miesto v zálive Faxaflói bolo pravdepodobne prvou cielene osídlenou lokalitou na ostrove. Základy osady položil v roku 874 nórsky osadník Ingolfúr Arnarson, ktorý svoju farmu vybudoval na mieste, kam ho priviedli totemové stĺpy, ktoré položil na vodu. Farma stála medzi jazerom Tjörnin a pobrežím a v súčasnosti ju pripomína už len metalická plastika symbolizujúca spomínané posvätné piliere. Pomenovanie Reykjavík (dymová zátoka) dostal podľa termálnych prameňov v okolí. Metalická plastika pri vile Höfði symbolizuje posvätné piliere, ktoré priviedli nórskeho osadníka Ingolfúra Arnarson a do záliv