Vianoce v Dánsku



            Vianoce sú kresťanským sviatkom narodenia Ježiša Krista. Kým v katolíckej cirkvi je hlavným sviatkom Sviatok Narodenia Pána, v anglosaských krajinách a v severnej Európe, kde sa obyvatelia hlásia k reformovanej cirkvi, sa Vianoce slávia už na Štedrý večer - 24.decembra. Pre rímskych katolíkov sviatky začínajú s úderom polnoci medzi 24. a 25. decembrom, protestanti sústreďujú svoju oslavu na podvečerné bohoslužby počas Štedrého dňa a na ranné bohoslužby 25. decembra. Zvyk začínať vianočné sviatky už na Štedrý deň sa postupne rozšíril aj do ostatných  krajín.
        Kresťania i nekresťania slávia Vianoce vzájomným obdarúvaním sa. I tento zvyk má pôvod v protestantskom prostredí, doložený je od 16. storočia a spája sa s Martinom Lutherom a jeho údajnou snahou vykoreniť zvyk mikulášskych darčekov medzi katolíkmi. 
        Dánske Vianoce začínajú adventom a dodržuje ho väčšina rodín. Neodmysliteľnou súčasťou predvianočného obdobia sú adventné vence viazané zo smrekových vetvičiek, zdobené šiškami, červenými bobuľami a rôznym prírodným materiálom. Predávajú sa v dostatočnom predstihu a počas adventnej nedele sú posvätené v kostole. 

  
Princíp Wichernovho adventného venca
          Tradícia adventného venca bola založená v 19.storočí nemeckým protestantským teológom Johannom Heinrichom Wichernom (1808-1881), ktorý v Hamburgu založil misijnú školu pre chudobné deti. Deti sa v predvianočnom období ustavične pýtali, kedy už budú Vianoce, preto v roku 1839 vyrobil prvý veniec zo starého dreveného kolesa, na ktoré postavil 4 veľké biele sviečky a medzi nich 19 malých červených. Sviečky sa postupne zapaľovali, v nedeľu veľká biela a vo všedné dni  malé červené. Zvyk sa rozšíril z nemeckých protestantských zborov i do ďalších krajín a za svoj ho prijali i ostatné cirkvi.

          Atmosféru príchodu Vianoc dotvára “kalendárová sviečka“, ktorá je rozdelená do 24 políčok a zdobená rôznymi motívmi. Sviečka sa zapaľuje od 1.decembra, spravidla pri raňajkách, čím v rodinách navodzuje príjemnú a upokojujúcu atmosféru. Býva úlohou detí sviečku sfúknuť v okamžiku, keď dohorí jeden dielik. 


 

Kalendárová sviečka 

Okná domov sa zdobia kvetmi, vianočnými hviezdami, hyacintmi alebo vianočnými kaktusmi. Kvetinová výzdoba je doplnená ornamentmi zo sklenených korálikov a vianočnými škriatkami zvanými “Nisse“. 





V škandinávskom folklóre je “Nisse“  domácim duchom zodpovedným za starostlivosť a prosperitu gazdovstva. Popisovaný je ako menší muž s dlhou červenou čapicou so strapcom, nie je väčší ako dieťa a máva veľa mien, pomenovanie Nisse je pri tom odvodené od mena Niels. Nisse miluje všetky domáce zvieratá, ale favorizuje kone. 

Viera v ducha  opatrovníka v Škandinávii vznikla v polovici 19.storočia a rozšírená bola v Dánsku, južnom Nórsku a Švédsku. Dobrý duch Nisse sa zrodil vo fantázii jednoduchých ľudí ako obranný mechanizmus pred strachom, ktorý sa ich zmocňoval na farmách roztrúsených po samotách. Do postavičiek si ľudia zhmotnili zvuky vychádzajúce z temnôt zimných fariem (v zime sa v Škandinávii stmieva už o 16:00 i skôr). Postupne dostávali podobu tajomných dobrých duchov s nadprirodzenými schopnosťami či s vlastnosťami  mŕtveho majiteľa farmy, ktorý i po smrti bdel nad chodom hospodárstva a cítili sa bezpečnejšie. V skutočnosti boli pôvodcami zvukov myši či mačky v stodolách. 

Týchto Nissov v ich takmer životnej veľkosti som našla v obchode múzea v Ålesunde


           Nisse bol ponímaný ako aktívny príslušník farmy. Vykonával prácu, akou bola starostlivosť o kone, prekladanie balov sena a slamy a farmári boli presvedčení, že každá farma má svojho vlastného Nissa. Boli mu pripisované nadprirodzené schopnosti - práce zvyčajne vykonával oveľa účinnejšie a efektívnejšie ako jeho ľudský náprotivok. Nissovia boli nesmierne temperamentní. Ak domácnosť zanedbala ich spokojnosť  (zvyčajne sa jednalo o misku ovsenej kaše s maslom na Štedrý večer), duch sa mohol obrátiť proti svojim pánom, prípadne farmu opustiť. O Nissoch sa traduje množstvo príbehov. V jednom z nich dievčina mala odniesť Nissovi kašu, ale rozhodla sa ju zjesť sama.  Nisse sa jej pomstil tak, že ju takmer utancoval k smrti. V inom príbehu zas vďačný poľnohospodár dal Nissovi  pár pekných bielych topánok. Nisse potom odmietol ísť von do dažďa, aby si topánky nezašpinil, nepostaral sa o kone a tie zahynuli hladom.



Nežné dvojice

          Domácnosti sa už dlho pred Vianocami zdobia najrozličnejšími spôsobmi. Vianočné ozdoby sú zhotovované z machu, šišiek a vetvičiek, ktoré sa ukladajú do hlineného lôžka. Bohato vyzdobené sú aj škôlky, školy, pracoviská a obchody. Na Rådhuspladsen v Kodani každý rok stojí najväčší vianočný strom, ktorý slávnostne zapaľujú na Mikuláša. Vlani (2009) sa v predvianočnom období konal summit o klimatických zmenách a osvetlenie stromčeka bolo napojené na ekologický zdroj - sústavu bicyklov, ktoré poháňali  bicyklujúce deti. 


Vianočný stromček na Rådhuspladsen počas konania COP 15  
poháňal ekologický zdroj - deti na bicykloch

          Najväčšou atrakciou v minulých rokoch bývala výzdoba hotela D´Angleterre na námestí Kongens Nytorv. Od vypuknutia krízy je však svetelná výzdoba Kodane i hotela veľmi skromná. Dáni sú absolútne racionálni ľudia a prvé protikrízové opatrenia sa prejavili práve redukciou energeticky náročného vianočného osvetlenia. Na vianočnej výzdobe lákajúcej hlavne  pozornosť detí nešetrí azda  jedine obchodný dom Illum na pešej zóne Strøget. 

Niekoľko ukážok tradičnej predkrízovej výzdoby 
hotela D´Anglettere 
na námestí Kongens Nytorv v Kodani







 


          Nepochybne najviac Nissov a iných rozprávkových bytostí je možné stretnúť v kodanskom zábavnom parku Tivoli, ktorý počas Vianoc otvára svoje brány hlavne pre deti. Popri množstve zvieratiek a postáv je najväčšou atrakciou Julemand (miestna obdoba Santa Klausa), ktorý "prichádza z Grónska na svojich saniach, ktoré ťahá 9 sobov" len preto, aby vypočul vianočné prosby desiatok detí, ktoré trpezlivo čakajú v rade, aby sa mohli usadiť veľa Julemanda v zázračných saniach a v pokoji mu vyrozprávať svoje najtajnejšie želania. Dáni vôbec majú celú agendu spojenú s Vianocami, ako sa hovorí, “pod palcom“ a ak aj vy máte nejaké želania, tak ich včas pošlite na adresu, kde ich počas celého roka číta a vybavuje “julemandský tím“. Želania je možné posielať na adresu :

Julemanden
Box 1615
3900 Nuuk
Grønland

Vstupná brána vianočného Tivoli

 Čínsky palác v Tivoli


Deti s dôverou šepkajú najtajnejšie želania Julemandovi priamo do ucha

 Lesný škriatok so srnkou...

 ...zrejme každý škriatok má svoju srnku

          Neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov v Dánsku je tradičné vianočné pivo. Známy pivovar “Carlsberg“ ho varí každý rok v novembri. Pivo je o niečo ťažšie, mierne tmavšie a často trochu silnejšie, než bežné pivo. V deň, keď sa začína prvýkrát čapovať "julebryg", majú v pohostinstvách veľmi rušno.

Julebryg

  
Múzeum pivovaru Carlsberg sa nachádza priamo v pivovare vo Valby 

Vchod do pivovaru strážia dva slony

Pivné exponáty

Autá, ktoré rozvážali pivo... 

...z pivovaru do krčmičiek 

          Slávu pivovaru Tuborg dnes už pripomínajú len tieto gigantické dekorácie vo štvrti Tuborghavn. 



          Už od polovice novembra sa pracovné tímy  stretávajú v reštauráciách alebo na pracoviskách na tzv. Julefrokost, čo je vianočný večierok. Na tieto vianočné párty sa reštaurácie pripravujú dlho dopredu a ponúkajú tradičné dánske vianočné jedlá, ako  rôzne typy lososa, sleďa, makrely, ale aj klobásy, fašírky, pečenú bravčovinu,  panenku na grile, jaternice,  pečeňovú  paštétu so slaninou, steaky s vajcom, pečenú kačicu, studené mäso, kurací šalát, ovocný šalát so syrom a ovocím.

 Rôzne formy pozvánok na Julefrokost...

  

 
V tradičnej dánskej vianočnej výzdobe nesmie chýbať dánska vlajka

Bohatá ponuka slávnostnej tabule na julefrokoste :





  



           Dôležitou súčasťou Vianoc je príprava tradičného pečiva, ako sú hnedé koláčiky brunkager a pebernødder, vanilkové  venčeky či medovníky. Hlavnými aktérmi pri príprave drobného pečiva bývajú deti. Okrem pečiva sa do striebornej a zlatej fólie balia i obľúbené nepečené sladkosti, ktoré sa pripravujú z marcipánu, nugátu, orechov, mandlí, datlí, kandizovaného ovocia, všetko poliate čokoládovou polevou. Príchod Vianoc v obchodoch sprevádza typický vianočný tovar, ktorý sa v obchodoch počas roka nevyskytuje. Sú to hotové stojany so ozdôbkami potrebnými na pečivo, v ktorých sa nachádzajú i najlepšie recepty, palety s červenou kapustou, hotová višňová omáčka i mandľová ryža.


Pebernødder


Brunkager

           Delikatesou, ktorá je v Škandinávii úzko spätá s Vianocami, je gløgg -"žiariace víno". Jedná sa o varené víno s výrazne nižším obsahom alkoholu než bežné varené víno, s rôznymi ingredienciami, ako karamelizovaný cukor, med, škorica, zázvor, kardamón a klinček. Do horúceho nápoja sa pridáva zmes hrozienok a sekaných mandlí. Nápoj získal status akéhosi “welcome drinku“ na privítanie zimného slnovratu. V Škandinávii sa pije už od 16.storočia. V obchodoch sa kupuje hotový vo fľašiach či tetrapakových obaloch a vytratí sa z nich hneď po sviatkoch, rovnako ako výzdoba z obchodov a ulíc. 

 Gløgg...

...ozaj žiarivý nápoj...

          Vianočný stromček (juletræ)  sa v dánskych domácnostiach objavuje veľmi skoro. Kúpiť sa dá na predajnom mieste alebo, čo je oveľa príťažlivejšie, dá sa vyrezať priamo na farme, kde prichádzajú rodiny s deťmi, aby si vybrali “svoj“ stromček. Dánsko je jedným z najväčších exportérov vianočných stromčekov do celej Európy. Stromčeky majú modrasté ihličie a vydržia do konca januára. Je i ekologicky uvedomelou krajinou a po Vianociach je možné stromček odovzdať na ďalšie spracovanie.


Farma, na ktorej si vyberiete "svoj" stromček... 

 ...rozprestiera sa na rozlohe niekoľkých árov...

 ...stromčekov je tu nespočetné množstvo...

 ...a vám len zostáva nájsť ten správny. V plnej zbroji a zatiaľ s nádejou...

          Ja som si “vyrezanie vlastného stromčeka“ vychutnala každý rok svojho severského pobytu. Spomienky na decembrový vidiek v celodennom súmraku sú jedny z najkrajších i  tak, ale korunované dôležitou udalosťou, bez ktorej by sa nekonali Vianoce, nadobúdajú celkom sviatočnú atmosféru. Pre stromčeky sme chodievali s priateľom, ako vybraní vyslanci našich rodín. Celé hodiny sme brázdili hektáre farmy s pílkou prevesenou cez rameno, aby sme našli ten “svoj“ stromček. Nepredstaviteľná záležitosť. Okrem toho, že sme vždy zmrzli na kosť, smer po dvoch hodinách neúspešného hľadania s istotou upadali do zúfalstva, že na celej farme sa nenájde čo len trochu vhodný stromček. Beznádejné  hľadanie ihly v kope sena sme zvyčajne ukončili vyrezaním najbližšej "metly" v okamžiku, keď sme objavili uhol, z ktorého "metla", zastrčená v rohu izby, bude aspoň vzdialene pripomínať vianočný stromček. Každoročne sme sa po takomto martýriu dušovali, že to bolo posledný krát, ale s príchodom decembra sa túžba po zničujúcom výlete dostavila s presnosťou švajčiarskych hodiniek a pár dní pre Vianocami sme sa hnali na  novoobjavenú farmu v novej nádeji, že práve teraz....   

 
... nakoniec bolo vždy najdôležitejšie nájsť "správny" uhol pohľadu...

          Stromček v Dánsku sa zdobí veľmi variabilne, ale niektoré pravidlá musia byť dodržané. Na vrcholci nesmie chýbať tradičná hviezda a svietiť musia pravé sviečky. Zvykom býva zdobiť ho i girlandami z dánskych vlajok. Tradícia sa zrodila po roku 1864, kedy  Dánsko utrpelo veľké územné  straty vo vojne s Pruskom a Rakúskom. Dávno stratila ideový alebo symbolický význam, ale stala sa neodmysliteľnou dekoráciou. Dánska vlajka (Dannebrog) nesmie chýbať napr. ani na narodeninových tortách.

...a toto je vyzdobený úlovok. Ako vravím, chce to len správny uhol pohľadu...

Diera uprostred stromčeka poskytla priestor pre moju avantgardnú kompozíciu. 
Diera ako na objednávku.

          Slávnostná štedrovečerná večera zvyčajne začína o 18.00. Väčšina Dánov servíruje pečenú kačicu, ale aj hus a pečené bravčové mäso. Hus sa pripravuje plnená sušenými slivkami a jablkami a ako príloha sa podáva červená kapusta a karamelizované drobné zemiaky. Ako dezert sa servíruje sladká ryžová kaša (ris alamande) a jej “pojedanie“ má doslova rituálny charakter. Ryža sa pripravuje s nasekanými mandľami, polieva sa višňovou omáčkou a najdôležitejšou  úlohou gazdinej je “zapracovať“ do dezertu jednu celú mandľu. Hosť, ktorý vo svojej porcii nájde mandľu, dostane zvláštny darček. Čaro rituálu spočíva v hre na predstieranie stolujúcich, že “práve ON“ má mandľu. Hra býva pomerne zábavná, končí odhalením “vlastníka“ mandle, ktorému je následne pompézne odovzdaný darček. Po vianočnej večeri sa tancuje okolo stromčeka a spievajú sa koledy. 

Tradičné dánske štedrovečerné menu.....

 

...a ešte dezert - mandľová ryža so schovanou neposekanou mandľou
           Existuje veľa dánskych vianočných kolied, mnohé sa tradujú v rodinách a viažu sa na ne spomienky, pretože sa spievajú po celé generácie a sú súčasťou súkromných vianočných osláv. Keď deťom dôjde trpezlivosť s rodinnými rituálmi, príde čas na spoločné rozbaľovanie darčekov. O polnoci, keď sú otvorené všetky darčeky, sa zvykne podávať čerstvé ovocie, sladkosti a káva.
           Dánska spoločnosť je nesmierne komunitárna a rodinne založená, v období vianočných sviatkov sa to prejavuje zvlášť výrazne. Kontakt s rodinou, priateľmi a blízkymi sa zohráva v živote Dánov veľmi významnú úlohu. Už v predvianočnom období si vzájomne posielajú množstvo vianočných pozdravov, ktoré častokrát vyrábajú sami. Vianoce v Dánsku sú skutočne rodinnými sviatkami a pri štedrovečernej večeri sa stretáva celá rodina. Vzhľadom na vysokú rozvodovosť v krajine to môže byť i veľmi rôznorodá rodina, pretože Dáni, vo väčšine prípadov, i po rozvode zachovávajú, hlavne kvôli deťom, veľmi korektné vzťahy.
           Prvý sviatok vianočný sa rodiny a priatelia navštevujú, hostia sa skvelými  vianočnými jedlami a hlavne si prejavujú pozornosť, lásku a spolupatričnosť. Dánske Vianoce sú skutočne duchovnými  sviatkami. V kostoloch sa konajú bohoslužby, ale hlavne rôzne koncerty.
          Pomerne veľa Dánov odchádza na celé sviatky do trópov, zvlášť obľúbené sú pláže JV Ázie. Niet sa čomu čudovať, nakoľko v Dánsku sa v decembri rozvidnieva po ôsmej a slnko sa za obzor schová už o tretej. Aj to len v prípade, že vôbec “vykuklo“.

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Dánske mosty

Z histórie Islandu....