Hardangervidda
V centrálnej časti južného Nórska, v kraji Hordaland, sa na ploche 7 400 km2 rozprestiera najväčšia európska náhorná planina Hardangervidda, jedna z turisticky najpríťažlivejších oblastí Nórska.
Situačná mapa Hardangerviddy
Vek planiny sa odhaduje na viac ako 400 miliónov rokov, pri čom celá Škandinávia je z geologického hľadiska najstaršou oblasťou Európy. Západná časť polostrova so Škandinávskymi vrchmi vznikla kaledónskym vrásnením na začiatku prvohôr. V druhohorách bola celá platforma zarovnávaná, v treťohorách v dôsledku alpínskeho vrásnenia rozlámaná a jednotlivé kryhy sa zdvihli do rôznych výšok. Reliktom z dôb, kedy bolo pohorie monotónnou platformou sú fjeldy - vrcholové plošiny. Západné svahy Škandinávskych vrchov získali vzhľad plochej hornatiny s prudkými zlomovými svahmi, východné naopak klesajú formou stupňovitých plošín.
Fjeldy - zarovnané vrcholové plošiny, ktoré sú reliktom spred alpínskeho vrásnenia,
keď bola Škandinávia parovinou
keď bola Škandinávia parovinou
V štvrtohorách došlo v dôsledku ochladenia ku komplexnému zaľadneniu polostrova, ktorý sa pod tlakom ľadovca zanoril. S následným otepľovaním pred 10 tisíc rokmi sa ľadový pancier roztopil a zanechal po sebe trogy (ľadovcové doliny) a na západnom pobreží fjordy.
Ukážka typických trogov s tvarom veľkého "U"
Ľadovec, trog i fjord na jednom mieste - dokonalá didaktická pomôcka
Fjord - v tomto prípade Nærøyfjord - najužší fjord v Nórsku, od roku 2005
zaradený do svetového prírodného dedičstva UNESCO
zaradený do svetového prírodného dedičstva UNESCO
Hardangervidda je budovaná prevažne žulovým a bridlicovým podložím, iba v severozápadnej časti sa objavujú vápenaté sedimenty. Povrch planiny výrazne poznamenalo štvrtohorné zaľadnenie, zvlnená krajina s kopcami i zarezanými ľadovcovými údoliami je posiata množstvom jazier, pretkaná riekami a potokmi, prelínajú sa tu mokrade, vresoviská i rašeliniská.
Ukážka nádhernej brekcie (usadená hornina)
Severná časť planiny je skutočnou parovinou, nadmorskú výšku prezrádzajú
len ostrovy snehu uprostred júla
Sledovať cestu na planine v mokraďovitom teréne, v prípade, že nepostupujete po značkách,
je nesmierne náročné, ale životne dôležité.
My sme postupovali za ovcami, čo sa ukázalo byť správnym rozhodnutím.
len ostrovy snehu uprostred júla
je nesmierne náročné, ale životne dôležité.
My sme postupovali za ovcami, čo sa ukázalo byť správnym rozhodnutím.
Mokraďovitý terén planiny - i na malej ploche sa vyskytovalo niekoľko druhov
machorastov (Bryophytae), lišajníkov(Lichenes) a pečeňoviek (Hepaticofhyta)
machorastov (Bryophytae), lišajníkov(Lichenes) a pečeňoviek (Hepaticofhyta)
Pohľad na juh s jazerom Vivassvatnet a nádržou Valldalsvatnet v pozadí
Z geomorfologického hľadiska sa východná a západná časť planiny značne odlišujú. Východné okraje plynule klesajú do nižšej nadmorskej výšky a povrch je pokrytý nízkou vegetáciou, západný okraj tvorí skalnatý terén a mierne zvlnenú planinu s holými zaoblenými vyvýšeninami na okrajoch lemujú príkre zrázy. V hlboko zarezaných ľadovcových údoliach s divokými riekami sa nachádza množstvo vodopádov, najznámejším je 182 m vysoký Voringføssen.
Strmé zlomové zrázy v západnej časti planiny
Zlomový svah s fjeldami
Pomerne odlišné sú i klimatické pomery v jednotlivých častiach plošiny. Západná časť je vzhľadom na intenzívnejší vplyv Atlantického oceánu bohatšia na zrážky, východná je mierne kontinentálnejšia.
Najvyššou horou Hardangerviddy je 1721 metrov vysoký Sandfloeggi, ale bezpochyby najpôsobivejším vrcholom pútajúcim pozornosť z každej strany je skalnatý Hårteigen (1690 m), pripomínajúci obrovský klobúk.
...mimoriadny krajinotvorný prvok z každej strany.
Horolezci obľubujú Nupseggu (1674 m) a Solfonn (1674 m n. m.).
Sandfloeggi
Hårteigen zo severu...
...i z juhu...
...ešte zblízka...
Nupsegga
Zasnežený Solfonn
Na severe ohraničuje náhornú plošinu Hardangerjøkulen (1862 m) - šiesty najrozľahlejší nórsky ľadovec s rozlohou 73 km2. Leží mimo územia národného parku v nadväzujúcej chránenej oblasti, ale z diaľky viditeľná vrcholová biela platforma je neprehliadnuteľná. 
Letecký pohľad na ľadovec
...ľadovcový splaz...
.. takmer zblízka...
...a ešte štipôčka nádherného skorogýča. Ľadovec je vlastne obrovské množstvo vody,
už pod tlakom vlastnej hmotnosti sa roztápa a voda sa postupne spája do...
... vodných tokov, ktoré sa nakoniec ako mohutné vodopády valia zo skál do údolí
Flóra
Celá náhorná planina sa nachádza nad hranicou lesa. Najkrajšia býva v skorom lete, keď zakvitne záplavou rôznofarebných kvetov. Vegetačný kryt tvorí väčšinou horská arktoalpínska tundra s lišajníkmi, machorastami a nízkymi kríkmi. Vyskytujú sa tu typické druhy vresovísk, rašelinísk a mokradí ako brusnice, zakrpatené brezy či vŕby, vyššie dreviny len zriedka - v nižších polohách. Nadmorskou výškou podmienené vysokohorské podnebie umožnilo výskyt mnohých arktických rastlín južnejšie, než kdekoľvek inde v Európe. Väčšia druhová rozmanitosť sa rozvinula vo vlhkejšej západnej časti planiny, východná suchšia je pokrytá prevažne trávnatými porastmi. Najbohatšia flóra na náhornej plošine sa nachádza v širokom vápnitom páse okolo hory Litlos, kde bolo zaevidovaných viac ako 200 druhov kvitnúcich rastlín. K najcennejším patria druhy z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea var. laponica) a bieloprst belavý (Leucorchis albida). Na celej ploche planiny bolo zmapovaných viac ako 500 druhov vyšších rastlín.
Sotva sa rozpustí sneh, mláďatká paprade samčej (Dryopteris philix-mas) vyrašia závratnou rýchlosťou...
...aby stihli vyvinúť spóry - potencialne potomstvo nižších rastlín.
Päťprstnica obyčajná (Gymnadenia conopsea var. laponica)
Bieloprst belavý (Leucorchis albida)
Flox šidlolistý (Phlox subulata)
Veternica hájna arktická (Anemone nemorosa arctica)
Lomikameň ružovitý (Saxifraga rosacea)
Ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus)
...zrejúca bobuľka...
...ostrov farebných tráv prevažne z čeľade lipnicovitých (Poaceae)
a šachorovitých (Cyperaceae)
s páperníkom pošvatým (Eriophorum polystachyon)
...a pôsobivý celok.
Fauna
Hardangervidda je najjužnejšou enklávou viacerých arktických zvierat. Vzhľadom na nedostatok bezpečných prirodzených úkrytov sa tu vyskytuje iba 21 druhov cicavcov, okrem polárnej líšky žiadne šelmy a preto je bezpečným hniezdiskom pre takmer 100 druhov vtákov. Okrem bežných vtáčích druhov tu žije sovica snežná (Bubo scandiacus), orol skalný (Aquila chrysaetos), orliak riečny (Pandion haliaetus), sokol lovecký (Falco rusticolus), pôtik kapcavý (Aegolius funereus). Hardangervidda je známa i divokými sobími stádami, ktorých stav sa v roku 2008 odhadoval na 8 tisíc jedincov a sú to najjužnejšie žijúce stáda týchto severských zvierat na svete. Soby sa v priebehu roka sťahujú po celej náhornej planine za pastvinami, živia sa hlavne lišajníkmi, ktoré i v zime vyhrabávajú spod snehu. Ani na Hardangervidde sa v mokraďovitých častiach nedá vyhnúť rojom komárov, muchničiek a podobného agresívnemu hmyzu, ktorý dokáže letnú návštevu riadne znepríjemniť.
Modrák obyčajný (Luscinia svecica)
Orliak riečny (Pandion haliaetus)
Sokol lovecký (Falco rusticolus)
Škrečok (Mesocricetus)
Sovica snežná (Bubo scandiacus)
Pôtik kapcavý (Aegolius funereus)
V skutočnosti však stretnete iba všadeprítomné ovečky...
...medzi ktorými bol i jeden čertík.
Osídlenie
S ústupom ľadovca poslednej doby kamennej pred 9 000 rokmi sa na planinu začali sťahovať ľudia. Osídlenie s najväčšou pravdepodobnosťou súviselo s migráciou sobov a na planine sa zachovali staré chodníky spájajúce západnú a východnú časť Nórska. Súčasné komunikácie planinu obchádzajú a prístupové cesty končia na úpätí. Na planine sa nenachádzajú žiadne osady okrem niekoľkých turistických chát a refúgií, mestá sú na úpätí planiny a sú východiskami turistických trás.
Z turistického značenie si v Nórsku nerobia ťažkú hlavu, nerobili sme si ju ani my, nakoniec, bolo nám celkom jedno kam ideme, pretože všetko, čo sa dalo vidieť, bolo krásne
Výzvu na pomoc s výrobou značiek si môj muž vzal k srdcu tak úprimne, akoby mu pri návrate mali vyplatiť honorár...asi ovce, lebo nik iný tam nebol.
Riečky sa neoplatí zdolávať brodením, sú pomerne hlboké, prudké a studené. Podobných mostíkov nie je veľa, ale vode sa treba s pokorou prispôsobiť
V roku 1981 bol v centrálnej časti planiny vyhlásený národný park (Hardangervidda nasjonalpark), ktorý zaberá takmer polovicu jej celkovej rozlohy. Park sa rozprestiera na rozmedzí troch nórskych krajov - Buskerud, Telemark a Hordaland. Pre návštevníkov tu fungujú dve centrá: Hardangervidda Natursenter pri Eidfjorde a Hardangervidda Nasjonalparksenter v Tinne. Centrá sú koncipované na prežitkovej báze a veľmi podrobne popisujú ekosystém náhornej planiny. Návštevník sa zoznámi s prírodnými zaujímavosťami planiny a jej bezprostredného okolia, históriou a spôsobom života miestnych obyvateľov a dôsledne zmapovanými antropogénnymi prvkami regiónu.
Refúgium cestou na Litlos pripomína obydlie Flinstonovcov
Geilo
V severozápadnej časti kraja Buskerud sa nachádza jedno z najstarších turistických centier planiny - mestečko Geilo. Prispatá dedinka na úpätí Hardangerviddy sa zmenila na významné lyžiarske stredisko už v roku 1935, kedy sa tu konali prvé preteky v zjazde. Vďaka malým výškovým rozdielom je ideálnym miestom pre bežkovanie a blízkosť impozantného 1933 metrov vysokého masívu Hallingskarvet ho robí pre horskú turistiku atraktívnym i v lete.
Hallingskarvet
Geilo - mestečko v zovretí hôr
Finse
Finse sa nachádza na severnom okraji Hardangerského ľadovca v kraji Hordaland. Nevedie sem iná cesta, než železnica, ktorá spája Bergen s Oslom a s nadmorskou výškou 1222 metrov je najvyššie položenou stanicou v Nórsku. Finse vzniklo v roku 1901 a už v roku 1914 tu bolo otvorený prvý zimný štadión. Skutočný zlatý vek mestečko zažilo v 60-tych rokoch, kedy sa tu koncentroval turistický ruch zimnej i letnej sezóny, keďže je východiskom pre výstup na Hardangerjøkkulen. Nachádza sa tu Múzeum železnice a pamätník pripomínajúci tragickú výpravu škótskeho polárneho bádateľa Roberta Falcon Scotta, ktorý sa vo Finse pripravoval na dobytie južného pólu (prvenstvo patrí Nórovi Amundsenovi). V marci 1979 tu Irvin Kerschner natočil scény do druhej epizódy série Star Wars - Impérium vracia úder.
Zima vo Finse...
Od smerovníka je skutočne bohatý výber možností, ktorým smerom sa vydať
...i keď vo Finse je zima asi vždy.
Jediný prístup do Finse je po železnici, stanica trochu pripomína tie,
ktoré poznáme z filmov o divokom západe
Finse v lete
Eidfjord
Rázovitým mestečkom na SZ úpätí planiny je Eidfjord nachádzajúci sa na konci úzkeho rovnomenného fjordu. Je jednou zo vstupných brán na Hardangerviddu. V miestnom informačnom stredisku Natursenter v Øvre Eidfjorde získate širokospektrálne poznatky o planine i jej okolí.
V samotnom Eidfjorde sa nachádza románsky kostolík z roku 1309 a v jeho okolí niekoľko ďalších zaujímavostí. Asi najatraktívnejšou je vodopád Vøringfossen, na ktorý sa dá pozrieť z viacerých miest - od hotela Fossli, priamo z kaňonu Måbodalen, kam z výšky 182 metrov padá či zo starej cesty nad kaňonom, po ktorej jazdí turistický “trolí vláčik“ Nad údolím je často vidieť dúhu, ktorá z triešte vodných kvapiek počas slnečného dňa vzniká. Súčasná moderná komunikácia je vedená sériou špirálovitých tunelov, ktoré prekonávajú prevýšenie takmer 200 metrov.
Situačná mapa Eidfjordu a okolia
Natursenter v Øvre Eidfjorde
Románsky kostolík v Eidfjorde
Vodopád i Måbodalen od hotela Fossli
alebo priamo z kaňonu Måbodalen
Trolltrain - vyhliadkový vlak údolím Måbodalen
Dúha nad Voringføssenom
Množstvo vody vo vodopáde je regulované, slúži ako zdroj pre hydroelektráreň Simakraftverk, jednej z najväčších vodných elektrární na svete, do ktorej sú organizované prehliadky. Za elektrárňou, ktorá nijako nenarušuje vzhľad krajiny, pretože je situovaná v útrobách skaly, v 700 metrov dlhom tuneli, sa v údolí Simadalen dostanete na starú farmu Kjeåsen, ktorá je ukážkou historických fariem v Nórsku. Podľa poverčivých Nórov, ja som tiež neuveriteľne poverčivá, prebývajú na farme trolli, morské panny, víly a iné rozprávkové bytosti. V skutočnosti sme tam stretli iba rodinu, ktorá ju v súčasnosti obhospodaruje. Na farmu vedie úzka cesta, ktorá má stanovené prísne prevádzkové pravidlá - každých 30 minút idú autá striedavo hore i dolu. Eidfjord je cieľom i pre výletné lode - na jednej zo svojich prvých plavieb tu bola i Quin Mary II.
Simakraftverk, podobne ako väčšina nórskych hydrocentrál, je situovaná v hĺbke horského
masívu, aby nenarušovala charakter krajiny
masívu, aby nenarušovala charakter krajiny
Hrádza nádrže Sima
Farma Kjeåsen je ukážkou historických fariem v Nórsku, nachádza sa vo výške 780 metrov nad fjordom, jediná prístupová cesta vedie po úzkej ceste a tunelom a prevádzka je riadená
- v celú hodinu idú autá hore, v polhodinu dole. Omyl či úmysel by mohol skončiť katastrofou
Na priedomí - dalo by sa povedať...
... a na návšteve.
Políčko so zemiakmi vysoko nad fjordom
Malebná stavbička, stodola alebo pivnica
V Eidfjorde kotvila i Quin Mary II.
Odda
Pri Odde, pod malým ľadovcom Folgefonna, sa nachádza jedna z najpozoruhodnejších technických pamiatok v Nórsku - hydroelektráreň a priemyslové múzeum (Norsk Vasskarft og Industristadmuseum) Tyssedal. Elektráreň nechal postaviť v roku 1906 priemyselník Sam Eyde a za obeť jej padol vodopád Tyssefossen, vody ktorého boli spútané niekoľkými priehradami. Elektráreň, ktorá svojho času produkovala 10% nórskej spotreby energie, bola nie len technologickým unikátom, ale i pozoruhodným architektonickým počinom. Autormi projektu budovy boli architekti Thorvald Astrup a Victor Nordan. Inšpiráciu čerpali v talianskej architektúre a výsledkom bola priemyselná budova mimoriadnej estetickej hodnoty. Elektráreň Tyssedal spolu s vysokými pecami v Odde a elektrárňou v Rjukane bol v roku 2009 zapísaný do zoznamu pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Schematický nákres vodného diela Tyssedal
Budova elektrárne je architektonickým skvostom
Generátorová hala
Hala s Peltonovými turbínami
Røldal
V zovretí mohutných hôr sa na južnom úpätí planiny nachádza mestečko Røldal. Je významnou dopravnou križovatkou ciest dvoch hlavných ťahov a lyžiarskym strediskom s najdlhšou sezónou. Nachádza sa tu jeden z najstarších drevených stĺpových kostolíkov z 13. storočia a napriek tomu, že bol výrazne prestavaný, je známym pútnickým miestom. 21. marca 1958 bol poslednou obcou v Nórsku, ktorá bola elektrifikovaná.
Drevený kostol v Røldali
Chór
Oltár s krstiteľnicou
Krucifix, ktorý vraj má schopnosť uzdravovať.
V deň letného slnovratu drevo zvlhne životodarnou rosou, ktorá je nositeľkou zázraku.
Røldal je tak po Nidarose druhým pútnickým miestom v Nórsku
Pohľad na Skisenter v Røldali a na južný portál 4673 metrov dlhého Røldalstunnela
na ceste č.13 do Oddy
na ceste č.13 do Oddy
Rjukan
Rjukan je jedinečné mesto v údolí rieky Måny medzi majestátnym Gauspatoppenom a JV svahmi Hardangerviddy, ktoré vzniklo pri hydroelektrárni Vemork a továrni na syntetické hnojivá. Z Rjukanu vedie na planinu lanová dráha Krossobanen a nad mestom sa nachádza lyžiarske stredisko Gaustablikk.
Letecký pohľad na Gaustablikk
...v zime..
..a ešte Gaustatoppen.
Haukeliseter
Ubytovacie chaty v Haukeliseteri
Haukelifjell
Pohoda reštaurácie v Haukeliseter
Umeleckým suvenírom v obchode bolo treba odolávať riadnym sedliackym rozumom.
Cena malej postavičky bola 900,- NOK.
Veľkej s bábätkom na rukách som sa radšej ani nepýtala.
Haukeliseter je najjužnejím bodom Hardangerviddy, je východiskom viacerých turistických trás a lyžiarských stredísk. Nachádza sa tu informačné centrum, ubytovacie kapacity, obchod a rýchle občerstvenie.
Situačná mapa
Turistické centrum Haukeliseter
Cena malej postavičky bola 900,- NOK.
Veľkej s bábätkom na rukách som sa radšej ani nepýtala.
....a teraz si vyberte, ktorým smerom by ste sa vydali...
Komentáre
Zverejnenie komentára