Telemarkskanalen
Loď zdanlivo zakliesnená v plavebnej komore Telemarského kanála ma fascinovala od prvej chvíle, ako som ju na fotografii v bedejkri zbadala. Nedokázala som si predstaviť parametre lode, ani plavebných komôr, i keď prevádzku podobných som už videla v Gabčíkove či v Prahe. Zábery z Telemarkskanalu mi však ani jedno z vodných diel nepripomínali.
Loď vo vzdúvadlovom systéme Vrangfoss
Reklamný slogan spoločnosti znel sľubne : Loďou z mora do hôr. My sme síce plánovali trasu absolvovať obrátene - z hôr do mora, presnejšie do Skienu, keďže tento variant sa nám zdal príťažlivejší, ale na podstate, že Telemarkskanalen spája hory Telemarku s pobrežím, to nič nemení a plavba kanálom patrí k najkrajším lodným trasám v Škandinávii.
Telemarkskanalen má dve vetvy. Západná začína v Dalene na jazere Bandak a pri Ulefosse sa spája so severnou, východiskom ktorej je Notodden v severnej časti jazera Norsjø. Od Ulefosu plavba pokračuje po jazere Norsjø až do Skienu. Celková dĺžka plavebného systému je 105 km a tvorí ho sústava jazier, vodných tokov a umelo prekopaných kanálov, ktoré 18 plavebnými komorami prekonávajú 8 vodopádov a kataraktov. Na systéme je niekoľko zastávok, na ktorých môžete nastúpiť či vystúpiť. Najväčší vzdúvadlový systém je pri vodopáde Vrangfoss, ktorý piatimi komorami prekonáva prevýšenie 23 metrov. Celkový výškový rozdiel medzi Dalenom a Skienom je 72 metrov.
Jazero Bandak pri Dalene
Pohľad na Notodden a jazero Norsjø
Vo východnej časti mesta sa nachádza drevený kostol Heddal
Kanál v dobe vzniku predstavoval unikátne technické dielo. Jeho úlohou bolo zjednodušiť prepravu dreva vyťaženého v okolitých horách na píly a do spracovateľských prevádzok, ktoré pri jeho brehoch postupne vznikali, ale nemalý význam mal i pri preprave osôb. Kanál končí v Porsgrune, kde sa rieka Skienselva spája s Frierfjordenom, v ktorom sa drevo v prístavoch nakladalo na exportné lode. Kanál zlepšil dostupnosť priľahlých miest a obcí a zjednodušil ich zásobovanie základným spotrebným tovarom. Fungoval tiež ako poistka pred záplavami, ktoré spôsobovali uvoľnené kmene stromov, ktoré sa po búrke hromadili v úzkych úsekoch vodných tokov, následkom čoho bývali zaplavované rozsiahle pasienky okolo Lunde.
História kanála
História stavby siaha do roku 1861, kedy bola do prevádzky uvedená staršia vetva z jazera Norsjø. Ľudia k novému spôsobu prepravy začali nadobúdať dôveru až po prekonaní prirodzenej počiatočnej skepsy. Prvým premávajúcim parníkom bol "Statsraad Stang" a neskôr pribudla loď "St.Olav". V roku 1876 uviedli do prevádzky nový typ plavidla, ktoré sa rýchlo stalo konkurenciou pre ostatné a postupne ich nahradilo.
Kolesový parník Statsraad Stang, ktorý bol na objednávku spoločnosti "Norsjøselskapet"
vyrobený v lodenici North Shields v anglicom Marshalle. Jednotlivé komponenty boli prepravené do Gåsoddenu v južnej časti jazera, kde boli skompletizované.
Statsraad Stang na dobovom akvareli.
Loď Loď od roku 1851 premávala po jazere Norsjø.
V roku 1872 bola predaná do Sundsvallu vo Švédsku.
Práce na západnej vetve vedúcej z Dalenu po jazere Bandak začali neskôr, až v roku 1887 a do prevádzky bola uvedená v roku 1892. Oba kanály znamenali obrovské zjednodušenie práce drevorubačov a robotníkov v oblasti Telemarku, keďže dovtedy bolo drevo potrebné niekoľkokrát prekladať z lodí na konské povozy a prepravovať veľmi členitým terénom.
Hotel Dalen v roku 1890
Stavba kanála poskytla prácu pre viac ako 500 robotníkov na niekoľko rokov. V roku 1900 tu pracovalo niekoľko firiem, ktoré sa zaoberali ťažbou, prepravou a spracovaním dreva. V Skottfosse vznikla papiereň, ku ktorej viedla i najstaršia elektrická železnica v Škandinávii. Kanál zjednodušil i prepravu produktov zo železiarne v Ulefosse.
Budova železiarne v Ulefosse
Plavbu Telemarkskanalom sme mali začať v Lunde, mestečku medzi jazerami Flåvatn a Nomevatn, kde lode v plavebnej komore naberajú nových pasažierov. Do Skienu, odkiaľ autobus odchádzal, sme došli v dostatočnom predstihu, aby sme mali čas aspoň na krátku prehliadku mesta.
Panoráma Skienu
Skien je jedným z najstarších miest v Nórsku. Vznikol v 9. storočí v blízkosti benediktínskeho kláštora pri rieke Skienselve a je jediným stredovekým mestom v Nórsku, ktoré nebolo založené kráľom. Hrdí sa viacerými známymi rodákmi.
Štýlová fontána v Skiene reflektujúca tradíciu ťažby dreva a pltníctvo
Hjalmar Johansen
Hjalmar Johansen
V roku 1867 sa tu narodil polárny bádateľ Hjalmar Johansen, ktorý podnikol niekoľko expedícií s Fridtjofom Nansenom do Arktídy a Grónska a zúčastnil sa i Amundsenovej expedície do Antarktídy v rokoch 1910 -12. Z finálnej výpravy k južnému pólu ho Amundsen kvôli nezhodám a odlišným názorom vyradil. Amundsen nedokázal akceptovať skutočnosť, že ním vedená predčasná výprava k pólu neskončila katastrofou len vďaka Johansenovi, ktorý Amundsena donútil k návratu do základného tábora Framheim. Johansen sám zachránil život Kristianovi Presterudovi, ktorý ochorel a tempu skupiny nestačil. Po Johansenovom návrate do Framheimu došlo medzi nimi k ostrej výmene názorov pred posádkou, čím sa Johansen vyradil z ďalšej cesty k pólu. Po dobytí pólu, 14. decembra 1911, ho Amundsen pri spiatočnej ceste vysadil v Hobarte na Tasmánii a donútil podpísať dokument, ktorým sa zaviazal, že z cesty po Antarktíde nebude nič publikovať, čím získal výhradné autorské právo. Jediným záznamom o expedícii je teda Amundsenova práca : Južný pól: Príbeh nórskej antarktickej expedície na lodi Fram, 1910–1912, v ktorej o Johansenovi a jeho činoch nie je ani zmienka. Johansen po návrate do Skienu trpel depresiou a pravdepodobne i recidívou alkoholizmu a v januári v roku 1913 spáchal samovraždu.
Hjalmar Johansen
Pravdepodobne by upadol do zabudnutia, keby jeho život nebol spracoval Ragnar Kvam jr.
v biografickom diele "Tretí muž", v ktorom popísal Johansenov význam
pre nórskych velikánov polárnych krajov Nansena i Amundsena
a jeho rolu v polárnych výpravách.
Spoločná fotografia expedície vo Framheime - zimovisku Framu v Zátoke veľrýb. Johansen sedí vedľa Amundsena, Kristian Presterud sedí druhý sprava.
Zrejme posledná fotografia Johansena pri balení batožiny pred opustením Framu.
Rok na to spáchal samovraždu.
Rok na to spáchal samovraždu.
Hjalmar Johansen na fotografii anglického polárnika Frederika Jacksona počas
Nansenovej výpravy k severnému pólu v roku 1895.
Nansenovej výpravy k severnému pólu v roku 1895.
Henrik Ibsen
V roku 1828 sa na farme Venstøp do rodiny zámožného obchodníka narodil najznámejší nórsky dramatik Henrik Ibsen. Krátko po jeho narodení však otec zbankrotoval. Matka našla útechu vo viere, otec však podľahol depresii a alkoholu a tak Ibsen už ako 15 ročný z domova odišiel. Nie šťastné detstvo ovplyvnilo celú jeho tvorbu, v ktorej si trúfol zaoberať sa aj najkontroverznejšími témami doby, v ktorej žil.
V drámach zvyčajne rieši témy morálnych konfliktov vyplývajúcich z finančných problémov, falošnej morálky poznamenanej rodinnými tajomstvami, nevyhol sa téme incestu, promiskuity, zásadnou otázkou jeho tvorby bolo: čo je život v pravde. Postoj skúmania ľudských príbehov ovládal celú jeho tvorbu.
Najhranejšou hrou, ktorá Ibsenovi priniesla najväčšiu slávu je bezpochyby rozprávkovo ladená dramatická báseň Peer Gynt, ktorá je vážnou filozofickou úvahou o hľadaní zmyslu života a jeho hodnotách. Hlavná postava - Peer Gynt, je typom nezodpovedného človeka s nejasným hodnotovým rebríčkom, ktorý po celoživotnom putovaní konečne našiel najcennejší dar v podobe lásky k Solvejge, ktorá naňho po celý život trpezlivo čakala. Obrovskou pridanou hodnotou tohto Ibsenovho diela je suita, ktorú k hre skomponoval nórsky skladateľ Edvard Grieg. Peer Gynt sa postupne stal takmer legendárnou postavou, jeho menom je pomenovaná jedna z najkrajších horských turistických trás vo východnom Nórsku.
Henrik Ibsen
V drámach zvyčajne rieši témy morálnych konfliktov vyplývajúcich z finančných problémov, falošnej morálky poznamenanej rodinnými tajomstvami, nevyhol sa téme incestu, promiskuity, zásadnou otázkou jeho tvorby bolo: čo je život v pravde. Postoj skúmania ľudských príbehov ovládal celú jeho tvorbu.
Hedda Gablerová je jednou z najhranejších divadelných hier a niekoľkokrát bola i sfilmovaná
V divadelnej premiére na Brodway v roku 2009 sa v hlavnej úlohe
predstavila Mary Luise Parker
Súbor štyroch Ibsenovych hier vydaných v anglickom preklade
Bojovníci na Helgolande
Dom bábik - prvá hra označovaná ako feministická, u nás hraná pod názvom Nora
Peer Gynt sa stal takmer národným hrdinom podobným českému barónovi Prášilovi.
Pri prechádzke nórskymi reáliami človek občas máva pochybnosti, či skutočne neexistoval.
Nakoniec, kto z nás nepozná svojho vlastného Peera Gynta...
Pri prechádzke nórskymi reáliami človek občas máva pochybnosti, či skutočne neexistoval.
Nakoniec, kto z nás nepozná svojho vlastného Peera Gynta...
Peer Gynt je vždy nádherne ilustrovaný, tento obrázok je z anglického vydania knihy
Na fotografii v Griegovom bergenskom dome sú Henrik Ibsen, Nina Grieg,
nórsky huslista Ole Bull a Edvard Grieg
Henrik Ibsen je pokladaný za zakladateľa realistickej drámy a v Skiene i jeho okolí sa organizuje množstvo aktivít, ktoré sa s jeho menom spájajú.
Národné divadlo v Osle, ktorému Ibsen do roku 1864, predtým,
než odišiel do talianskeho exilu, šéfoval
než odišiel do talianskeho exilu, šéfoval
..socha pred divadlom...
..a jedna z posledných fotografií po jeho návrate do Osla v roku 1891
Budova na Arbins gate 1 v Osle, kde žil až do smrti v roku 1906,
v súčasnosti je v nej Ibsenovo múzeum
Rodinný hrob, v ktorom je pochovaný Ibsen, jeho manželka Suzannah Thoresen
a ich syn Sigurd. Ibsen mal okrem toho nemanželského syna so slúžkou lekárnika,
u ktorého sa učil, ku ktorému sa odmietol prihlásiť.
a ich syn Sigurd. Ibsen mal okrem toho nemanželského syna so slúžkou lekárnika,
u ktorého sa učil, ku ktorému sa odmietol prihlásiť.
Kde ešte stretnete Ibsenovo meno :
..na čínskej poštovej známke...
čo je tiež názov Ibsenovej drámy
....a letecká spoločnosť Norwegian dáva svojim lietadlám mená podľa
nórskych osobností, toto je Ibsen..
Dominantou Skienu je neogotický kostol na návrší v strede mesta. S dvomi 68 metrov vysokými vežami sa odlišuje od ostatných nórskych kostolov. Pôsobivé je i nezvyčajne široké schodisko pred kostolom, ktoré umocňuje celkový majestátny dojem pri pohľade od rieky. Dokončený bol v roku 1894 a hlavná loď dlhá 47 metrov pojme takmer 1 500 ľudí. Výška oblúkov dosahuje 17 metrov.
Naša cesta na Telemarkskanalen, ktorý je často nazývaný "ôsmym divom sveta", sa začala v Lunde, kam sme sa priviezli autobusom zo Skienu. Z časových dôvodov sme si vybrali kratšiu plavbu, čím sme sa pripravili o najdramatickejšiu etapu z Dalenu, kde sa nad jazerom Bandak týčia takmer 900 metrov vysoké skalné steny. Napriek tomu som bola nesmierne šťastná, že pred trvalým návratom na Slovensko som dostala možnosť posledného virtuálneho objatia s Nórskom, takže nervozita môjho muža z neprichádzajúceho autobusu mi moju osobnú pohodu nijako nemohla nabúrať. Príde - pôjdeme, nepríde - dobre, budem sedieť zvyšok dňa na brehu rieky a pozorovať ju vlnku po vlnke. Autobus samozrejme presne včas prišiel a my sme sa mohli oddať nerušenému pozorovaniu cesty do Lunde, zodpovednosť za dodržanie časového harmonogramu a správneho smeru spočívala na vodičovi. Čo viac sme si ešte mohli želať.
Autobus do Lunde odchádzal spred pôvodnej správnej budovy spoločnosti Inland,
ktorá kanál vybudovala a prevádzkovala ....
... prišiel načas...
...zo Skienu sme odišli takmer na minútu tiež presne.
Plavbu po kanáli realizujú lode Henrik Ibsen, Skarsfoss, Telemark a Victoria. My sme sa v Lunde nalodili na Victoriu. Moje cestovné vzrušenie už malo pramálo priestoru na gradáciu, napriek tomu som sa musela riadne snažiť, aby som pri pohľade na prichádzajúci parníček nevyletela od radosti z kože. Že som v nadšení takmer nastúpila na Henrika Ibsena, ktorý smeroval na opačnú stranu, radšej ani nebudem rozpisovať.
Nakoniec sme sa pohodlne usadili na starých rozheganých laviciach prednej paluby lode, aby nám, nedajbože, niečo z plavby neuniklo. Po otvorení vrát lundskej plavebnej komory sme vyplávali na jazero Nomevatn, koniec ktorého ústil do kanála smerujúcemu k vodopádu Vrangfoss. Na jeho prekonanie bolo vybudovaných päť plavebných komôr, prechod ktorými trval asi 40 minút, čas však ubehol veľmi rýchlo.
Druhým stupňom boli tri komory pri Eidfosse, ktorými loď zostúpila o 10 metrov. Skutočne oddychová plavba pre mňa. Už po splavení Vrangfossu som totiž musela čeliť krutej realite, že som v cestovnej horúčke batožinu zbalila vari s mesačným predstihom, ibaže som, k nevýslovnej blaženosti môjho muža, zas neskontrolovala, či je rezervný akumulátor do fotoaparátu nabitý. Odpoveď je každému zrejmá. Plavbu som si teda mohla vychutnávať bez vážnejšieho tvorivého nadšenia. Našťastie oba akumulátory v stave pokoja zmobilizovali posledné zvyšky energie, čo vydalo ešte na 10 záberov, nad ktorými som dumala ako za starých čias, keď som fotila na film.
...takže dezorientovaní nedočkavci skoro nastúpili na Henrika Ibsena,
ktorý plával na opačnú stranu...
ktorý plával na opačnú stranu...
...ale našťastie ich mal kto zadržať. Vráta komory v Lunde sa otvárajú manuálne.
Nakoniec sme sa pohodlne usadili na starých rozheganých laviciach prednej paluby lode, aby nám, nedajbože, niečo z plavby neuniklo. Po otvorení vrát lundskej plavebnej komory sme vyplávali na jazero Nomevatn, koniec ktorého ústil do kanála smerujúcemu k vodopádu Vrangfoss. Na jeho prekonanie bolo vybudovaných päť plavebných komôr, prechod ktorými trval asi 40 minút, čas však ubehol veľmi rýchlo.
Pôvodné tabule označujúce vodné stupne pochádzajú zo železiarne v Ulefosse
Schematický nákres vzdúvadlového systému na Vrangfosse
Na prekonanie vodopádu Vrangfoss bolo potrebné vybudovať päť plavebných komôr
Druhým stupňom boli tri komory pri Eidfosse, ktorými loď zostúpila o 10 metrov. Skutočne oddychová plavba pre mňa. Už po splavení Vrangfossu som totiž musela čeliť krutej realite, že som v cestovnej horúčke batožinu zbalila vari s mesačným predstihom, ibaže som, k nevýslovnej blaženosti môjho muža, zas neskontrolovala, či je rezervný akumulátor do fotoaparátu nabitý. Odpoveď je každému zrejmá. Plavbu som si teda mohla vychutnávať bez vážnejšieho tvorivého nadšenia. Našťastie oba akumulátory v stave pokoja zmobilizovali posledné zvyšky energie, čo vydalo ešte na 10 záberov, nad ktorými som dumala ako za starých čias, keď som fotila na film.
Kanálom k Eidfossu
Eidfoss sa prekonáva tromi plavebnými komorami
...v prvom stupni...
...a na rieke Eidselva, ktorá spája Eidfoss s Ulefossom
Ulefoss zhora...
Pohľad na systém vzdúvadiel na Ulefosse
...v poslednej komore...
...a za kanálom...
Štýlový liatinový poklop z produkcie ulefosských železiarní...
...a pôvabné liatinové piecky...
..rôznych tvarov a veľkostí...
...funkčností...
...ale všetky rovnako krásne.
Hromadenie dreva pri Løveide
Loď Skarfoss v komore v Løveide pri dedinke Skotfoss
Všetky drevené vráta sú ovládané manuálne, iba v Løveide a Skiene je ovládanie
nových kovových vrát plnoautomatické.
Nad poslednou komorou sa dvíha i most cestnej komunikácie
Systém Skotfoss je už moderný a chýba mu akákoľvek atmosféra
Ďalšie dni sme trávili v horách Telemarku, ale ustavične v nás hlodala myšlienka, ako bude loď vyzerať, keď my budeme stáť na brehu. V skutočnosti sme len hľadali dôvod, ako sa ku kanálu ešte raz vrátiť. S cestovným poriadkom v hlave sme teda o týždeň, takmer na minútu presne, zaparkovali pri Vrangfosse. Sotva sme stihli vystúpiť z auta, do hornej komory vmanévroval Henrik Ibsen. Už ako znalci sme pozorovali lodníkov, ako vyskakujú na breh a ručne otvárajú priepusty v mohutných drevených vrátach. S valiacou sa vodou loď v komore klesala a keď sa hladina v dvoch komorách vyrovnala, vráta ručne otvorili. Pohľadmi sme loď vyprevadili do kanála a s pocitom dobre vykonanej práce sme si konečne rozložili zaslúžený piknik.
...a o týždeň neskôr z brehu...
Vrangfoss - horná komora...
....priepusty vo vrátach sa otvárajú, voda preteká
- hladiny v oboch komorách sa vyrovnávajú...
- hladiny v oboch komorách sa vyrovnávajú...
...a Henrik Ibsen sa vzďaľuje k Skienu
Komentáre
Zverejnenie komentára