Føroyar
Prvý a celkom nečakaný vizuálny kontakt s Faerskými ostrovmi sa mi “prihodil“ v lietadle, keď sme sa s kolegami vracali z krátkeho pracovného pobytu na Islande. Nastupujúc v Keflavíku do lietadla sme si od letu nič nesľubovali, keďže počasie nás vyprevádzalo štandardnou hustou islandskou hmlou a oblačnosťou. Bolo nám to aj tak celkom jedno. Nachádzali sme sa totiž v stave bezbrehej eufórie z toho, že sme sa dotkli nohami, očami a hlavne srdcom Islandu. Ťažko opísať moje pocity, keď som "nesebecky" upelešená na sedadle pri okne pomedzi zrednutú oblačnosť v hĺbke zahliadla monotónnu morskú hladinu, ktorú jazvili mne veľmi dôverne známe fliačiky, ktoré som toľkokrát predtým pozorovala na mape. Stotožniť kartografický priemet so strmými sopečnými kužeľmi nehostinných uspatých vulkánov mi nedalo veľa námahy. Oblačnosť nám milostivo uštedrila náhodný pohľad na Føroyar, ako sa Faerské ostrovy nazývajú vo faerčine, trvajúci sotva pár sekúnd. Vnímali sme to ako zázrak, určený len pre vyvolených, v tomto prípade pre nás. Zázrak zmizol tak rýchlo, ako sa zjavil, oblaky pod nami sa opäť spojili do kompaktnej bielej masy, akoby zatiahli oponu. Ani v najsmelších predstavách by mi vtedy nebolo napadlo, že Faerské ostrovy ešte niekedy uvidím a rozvíjať predstavu, že by som sa tam mohla nebodaj i dostať, som pokladala za poriadnu trúfalosť.
Poloha súostrovia Føroyar uprostred Atlantiku
Archipelág tvorí 18 ostrovov a zaberá plochu cca 1 400 km2. Najväčším i najľudnatejším je Streymoy, na ktorom leží i hlavné mesto Tórshavn. Na najbližší, východne ležiaci Eysturoy, vedie most, ostatné blízke ostrovy sú prepojené sústavou podmorských tunelov a na najjužnejší ostrov Suðuroy a najzápadnejší Mykines premávajú trajekty. Severojužným smerom meria 115 km, z východu na západ 80 km. Obývané sú všetky ostrovy, ktoré to svojim tvarom umožňujú. Počet neuvediem, nakoľko ani dva zdroje neuvádzajú rovnaký.
Faerské ostrovy - 18 ostrovov sa rozprestiera na ploche 1 400 km2,
severojužným smerom súostrovie meria 115 km, z východu na západ 80 km.
Most z najväčšieho ostrova Streymoy na susedný, východne ležiaci Eysturoy
Z geologického hľadiska sú Faerské ostrovy pozostatkom Thulského chrbta vytvoreného vulkanickou činnosťou po rozdelení Laurázie, kedy sa severoamerický kontinent vydal svojou vlastnou cestou. Skalné vrstvy ostrovov vzhľadovo pripomínajú tortové pláty prekladané plnkou. Sú výsledkom etáp výlevu čadičovej magmy a tenké čiernouhoľné sloje medzi jednotlivými vrstvami sú dôkazom prítomnosti živých organizmov medzi jednotlivými výlevmi.
Podnebie ostrova je atlantické, nestále a búrlivé. Nevšedným zážitkom bol pohľad z južného okna hotelovej izby do krásneho slnečného dňa a vzápätí sme na severnej strane hotela vykročili do hustého dažďa. Ostatne, medzi bezoblačnou oblohou a “cumulonimbom“ pripraveným k jarnej sprche tu sotvakedy ubehlo viac ako 5 minút. Podľa slov miestnych obyvateľov sme mali šťastie, že nebolo príliš teplo, takže ostrovy ešte neboli ponorené do oparu, ktorý neumožňuje dobrú viditeľnosť.
Faerské ostrovy vznikli opakovanými výlevmi lávy a budované sú vrstvami čadiča
Stóra Dimun zo severu ...
... zo západu...
...a Stóra Dimun z juhu - mimoriadne fotogenický objekt
Na Faerských ostrovoch nerastú stromy, preto jednou z najvzácnejších komodít vždy bývalo drevo, ktoré sa muselo dovážať, alebo ho naplavovalo more. Kmene patrili osadníkovi, na ktorého pozemku sa našli. V prípade verejného pozemku šli do kráľovskej dražby.
Všetky stromy boli umele vysadené, nie je ich veľa a sú súčasťou
parkovej zelene v mestách
Celá krajina je pokrytá homogénnym zeleným porastom, ktorý je tvorený prevažne machmi, lišajníkmi, trávami a hubami. Vyskytuje sa tu okolo 1 600 rastlinných druhov, kvitnúce rastliny však iba v chránených lokalitách, kde nemajú prístup ovce, ktoré všetko spasú. Ovce žijú vo voľnej prírode počas celého roka a ich pohyb obmedzujú elektrické ohradníky. Na jedného obyvateľa pripadajú takmer dve ovce. Sú neuveriteľne pestrofarebné, ich vlna je impregnovaná prirodzeným lanolínom, ktorý ju premení na nepremokavú vrstvu a táto vlastnosť jej ostáva i po spracovaní. parkovej zelene v mestách
Celá krajina je pokrytá homogénnym zeleným porastom, ...
...ktorý je tvorený prevažne machmi, lišajníkmi a trávami
Ovečky sú skutočne v tých najrozličnejších odtieňoch...
...absolútny kontrast medzi mamou a mláďaťom nie je žiadnou výnimkou...
...sú jedna krajšia od druhej...
...a nesmie medzi nimi chýbať čertík.
Okrem neodmysliteľných oviec, podľa ktorých sú pomenované (faar oy - ovčí ostrov) a invazívnych hlodavcov, hniezdi na ostrovoch 49 druhov vtákov pravidelne a 30 druhov príležitostne. K najhojnejším a najzaujímavejším patria suly, alky, čajky, kormorány a vtáčím maskotom ostrovov je ustričník veľký (Haematopus ostralegus malacophaga) - faersky tjaldur. Pobrežné jaskyne obývajú kolónie tuleňov, ktoré sa tu pária. 
Tjaldura nájdete na známkach, taškách, tričkách, čiapkach...všade
Ustričník veľký (Haematopus ostralegus malacophaga) - tjaldur
Alka zrkadlová (Cephus grylle)
Alka vrúbkozobá (Alca torda)
Sula biela (Morus bassanus)
Kormorán veľký (Phalacrocorax carbo)
Vo vodách oceánu žije niekoľko druhov veľrýb, najobľúbenejšie je tzv. grind, čiže delfín guľatohlavý (Globicephala melaena). Vyskytuje sa v severnej oblasti Atlantického a Tichého oceánu, dosahuje dĺžku okolo 6,5 m a žije vo veľkých kŕdľoch. Zvyk slepo nasledovať vodcu býva príčinou zániku celého kŕdľa v situácii, keď vodca narazí na pieskovitý nános. Ostatné veľryby ho nasledujú a už nie sú schopné dostať sa späť do hlbokej vody. Táto vlastnosť privádza grindy aj k brehom Faerských ostrovov, kde sa každoročne stávajú obeťami tzv. “grindadrápu“, pri ktorom býva zabitých niekoľko stoviek týchto cicavcov, a kvôli čomu čelia Faerčania extrémnemu tlaku medzinárodných environmentálnych organizácií a bojkotu faerských výrobkov. Grindadráp je dobre organizovanou a rutinne prevádzanou akciou, pri ktorej za15 minút býva ulovených okolo sto zvierat. Po každom love nasleduje “grindevise“, spievanie nekonečne dlhej piesne (myslím, že Faerčania obľubujú iba dlhé piesne), oslavujúcou úspešný lov a víťazstvo nad nešťastnými zvieratami, ktoré sa nezmyselne priblížili k pobrežiu a boli ulovené. Na vysvetlenie je treba dodať, že to nie je komerčný lov, veľrybie mäso tvorí štvrtinu celkovej spotreby, spotrebujú sa však aj kože, tuk i kosti.
Delfín guľatohlavý (Globicephala melaena) - grind
Ubité veľryby v zátoke...
...úhľadne zoradený úlovok...
...pitvanie a porcovanie...
...ešte trochu štatistiky...
...a finále.
Føroyar je Dánmi považovaný za súčasť kráľovstva, ale jeho obyvatelia si radi udržujú ilúziu nezávislosti pod dánskou ochranou. V 80-tych rokoch dospela vtedajšia radikálna vláda k názoru, že dosahujú najvyššiu životnú úroveň na svete. Nízke dane a zdanlivo nekonečný úver tu viedol k mnohonásobne vyššej úrovni spotreby než v Dánsku. Obyvatelia postupne začali koketovať s nezávislosťou. K radikálnemu zvratu došlo začiatkom 90-tych rokov, keď v severoatlantických vodách náhle poklesli stavy rýb, ktoré tvorili 96 % exportu. Pôžičkami na modernizáciu zaťažený rybársky priemysel stratil platbyschopnosť voči národnej banke Sjóvinnubankin a tá musela požiadať o vysokú pôžičku a nútenú správu Dánsku národnú banku. Krajina sa prakticky vrátila do pozície kolónie. Účinnosť prísnych ekonomických opatrení však priniesla výsledky - 26 % nezamestnanosť z roku 1994 sa v roku 2000 ustálila na 5 %. Veľkú nádej Faerčania vkladajú i do ropných nálezísk medzi Faerskými a Shetlandskými ostrovmi. Ekonomickú situáciu komplikujú i nejednoznačné vzťahy s EÚ, ktorej nie sú členom, keďže im chýba ochota otvoriť svoje výsostné vody, čím si blokujú prístup na spoločný trh.
Janus Øssursson a Pauli Dahl. Prvý raz ju vyvesili 22. júna 1919 v kostole vo Fámjine.
Spočiatku sa jednalo o neoficiálnu vlajku, pri oficiálnych príležitostiach sa začala
používať až roku 1931. Od roku 1940 ostrovy okupovala Veľká Británia
(Dánsko okupovali Nemci), merkið ako oficiálnu vlajku uznali i Briti a boli ňou označované
faerské lode. Ako oficiálny štátny symbol Faerských ostrovov bol merkið uznaný
s vyhlásením autonómie krajiny od 23. marca 1948.
Biela podkladová farba symbolizuje spenené morské vlny, červená a modrá
používať až roku 1931. Od roku 1940 ostrovy okupovala Veľká Británia
(Dánsko okupovali Nemci), merkið ako oficiálnu vlajku uznali i Briti a boli ňou označované
faerské lode. Ako oficiálny štátny symbol Faerských ostrovov bol merkið uznaný
s vyhlásením autonómie krajiny od 23. marca 1948.
Biela podkladová farba symbolizuje spenené morské vlny, červená a modrá
sú tradičné farby Faerských ostrovov a tiež vyjadrujú nadštandardné vzťahy
s Islandom a Nórskom, ktorí používajú rovnaké farby.
Symbol bieleho barana v modrom štíte sa prvý raz objavil na lavici v biskupskej rezidencii
v Kirkjubøure v 15. storočí. Ako znak ho používali už v 19. storočí a oficiálnym symbolom krajiny
sa stal s vyhlásením autonómie v roku 1948.
Budova faerského parlamentu - Løgtingiðu
Zaujímavou skúsenosťou na ostrovoch je prohibícia. Alkoholická paranoja na ostrovoch má korene ešte v 19. storočí, keď úžerníci zistili, že pôdu hladujúcich farmárov získajú skôr, ak im výmenou za ňu ponúknu okrem potravín i alkohol. Keď sa farmári z eufórie prebrali, zistili, že sú už iba bývalými farmármi, lebo pôdu už vlastnili úžerníci. Silná luteránska cirkev sa pokúšala situáciu dostať pod kontrolu. Až do roku 1992 fungoval systém vydávania štvrťročného prídelu alkoholu na potvrdenie o zaplatení daní. V súčasnosti je možné alkohol konzumovať iba v licencovaných reštauráciách. Cena za polliter čapovaného piva je asi 50 Dkk. Navzdory všetkým opatreniam je miera alkoholizmu na ostrovoch pomerne vysoká.
Ukážka nápojového lístka torshavnskej reštaurácie (1Dkk= 7 eur)
Samotné pristátie na medzinárodnom termináli na najplochejšom ostrove Vágar býva hlbokým zážitkom. Na Føroyar lieta takmer exkluzívne spoločnosť Atlantic Airwais a všetci v lietadle sme verili, že kapitán by mal vedieť lietadlom trafiť na úzky pruh pristávacej dráhy, kvôli ktorej časť ostrova zarovnali do vodorovnej plochy a rovnako dobre by sa mu mohlo podariť lietadlo na konci útesu aj zastaviť. Na malom letisku nás čakal autobus, aby nás odviezol k lodi v prístave Sørvágur a tou sme sa vydali na celodennú vyhliadkovú plavbu okolo ostrovov.
Medzinárodné letisko na Vágare má rozmery provinčného...
...i lietadlá, ktoré tu pristávajú, nie sú najväčšie
Faerské ostrovy sú jedným z miest na mape sveta, ktoré sú zahalené rúškom tajomstva. Nie sú notoricky známou turistickou destináciou a návštevníci prichádzajú zvyčajne dobre teoreticky pripravení. Našťastie nesmierna krása videného zbaví daru reči aj najzhovorčivejších, a tak si po chvíľke hlučného nadšenia každý našiel svoj kútik na pozorovanie a mohol sa oddať len vnímaniu drsnej krásy ostrovov. Ako geografka som profesionálne deformovaná svoj pohyb v krajine ustavične konfrontovať s mapou. Po pár minútach som túto úchylku opustila a oddala sa do rúk kapitána lode, ktorý presne vedel, čo nám má ukázať a aký uhol na to zvoliť. Sledovanie polohy zbytočne odvádzalo moju pozornosť od divokých scenérií a po niekoľkých minútach som už netušila, “v akom uhle sa práve nachádzam“. Študovanie mapy som odložila na neskôr. Okolnosti chceli, že až na teraz. Sedím v teple izby s pohárom vína, hľadím do mapy, pozerám fotografie, pátram v pamäti a píšem.
Opustili sme vágarske letisko a viezli sa do prístavu, kde nás už čakala loď
...loď, ktorá bude na nasledujúcich šesť hodín našim azylom
pred prípadnou nepohodou faerského počasia
Začiatok plavby - za sebou sme nechali prístav na Vágare...
...plavíme sa von zo zátoky - smer Mykines...
...a opúšťame Vágar.
Plavili sme sa k najzápadnejšiemu ostrovu Mykines, ktorý má prívlastok “vtáčí raj“. Nachádzajú sa tu najzaujímavejšie vtáčie lokality. Mojím dávnym snom bolo zahliadnuť alku bielobradú. Aspoň jedinú. Žiaľ, nepomohol mi ani ďalekohľad. Tento, vraj najrozšírenejší, severský vták, sa práve predo mnou schovával. Po krátkej zastávke na konci ostrova kapitán loď otočil juhovýchodným smerom a maximálnou rýchlosťou vyrazil k ostrovu Suðuroy, nechajúc za sebou južné brehy Vágaru i ostrovy Koltur a Hestur. Suðuroy je najjužnejší ostrov a my sme na chvíľu pristáli v dedinke Sumba. Južnejšie by ste našli už len maják Akraberg.
Mykines - najvýchodnejší výbežok ostrova
Maják na západnom pobreží Mykines
Koltur
Hestúr
Sandoy
Suðuroy je najjužnejším faerským ostrovom
Sumba - najjužnejšie položená dedinka Faerských ostrovov na ostrove Suðuroy...
...drevený kostol je v každej väčšej osade - luteránska cirkev zohráva v živote
Faeranov veľmi významnú úlohu...
Sumba z Akrabergsvegur - cesty vedúcej k majáku Akraberg
Akraberg - najjužnejší výbežok ostrova Suðuroy sa nachádza na 61o31´ s.z.š.
Po krátkej prehliadke dedinky sme sa opäť nalodili a loď sa plavila pomedzi ostrovy. Oči sme mohli nechať na impozantných skalných útvaroch. Všetci zalezení v nejakom osobnom mikropriestore, v hlbokom súkromí a zamyslení, pozorujúci nádherné prírodné kulisy. Pokusy družnejších jedincov o párové vnímanie krásy končili taktným únikom napadnutého, konverzačné pokusy i menej taktným odmietnutím. Na mori sa zjavovali čoraz bizarnejšie útvary. Lítla Dimun, ktorý pripomínal padajúci podnos, zubatý ostroh Tindhólmur, ľadovcom obrúsená sopečná troska Gáshólmur, ľadovcové kotly, príkre fjordy, vodopády.
Lítla Dimun...
...aj z opačnej strany
Tindhólmur
Gáshólmur
Závratné plynutie času nik z nás nevnímal a dvojhodinový časový posun v náš prospech sme prijímali ako dar. Zakotvili sme v Kirkjubøure, na juhu najväčšieho ostrova Streymoy, ktorý bol v stredoveku sídlom biskupskej rezidencie a duchovným centrom ostrovov. Zachovala sa tu malebná ruina gotickej katedrály sv. Magnusa zo začiatku 14. storočia, postavená na podnet biskupa Erlendura. O tom, či vôbec bola dostavaná, neexistuje žiadny doklad, napriek tomu je cennou pamiatkou neskorej gotiky a zaradená je do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V snahe zabrániť erózii a degradácii zachovaného obvodového muriva bola realizovaná kontroverzná metóda, ktorá bola ostro kritizovaná - obklad kovovými platňami, ktoré sú fixované lanami. Každopádne trvalo hodnú chvíľu, než sme pochopili, na čo sa vlastne pozeráme. Osobne zdieľam obavu, či je pamiatka pripravená na takú “ťarchu zodpovednosti“, akú na ňu naložili. Vedľa ruiny sa nachádza jeden z najstarších zachovaných drevených domov na súostroví, ktorý je stále obývaný a v jednej jeho časti je muzeálna expozícia.
Kirkjubøure bol v stredoveku sídlom biskupskej rezidencie a duchovným centrom ostrovov.
Zachovala sa tu malebná ruina gotickej katedrály sv. Magnusa zo začiatku 14. storočia.
Postavená bola na podnet biskupa Erlendura.
V snahe zabrániť degradácii muriva bola použitá kontroverzná metóda
- katedrála bola obložená medenými platňami
Vnútro chrámovej lode
Reliéf Ukrižovanie Krista na východnej vonkajšej stene kostola
Oproti ruine sa nachádza jeden z najstarších zachovaných drevených domov na súostroví,
ktorý je stále obývaný ...
...a v jednej jeho časti je muzeálna expozícia.
Náš prvý deň sa zdanlivo chýlil ku koncu a nadmiera dojmov sa pomaly menila na únavu. Autobus šplhal serpentínami vysoko nad Tórshavn a viezol nás do hotela. Nič, čo by pripomínalo hotel aspoň vzdialene, však nebolo vidieť široko ďaleko. Konečne sme zastavili pred nízkou jednopodlažnou budovou, ktorá mi pripomínala barak pre stavebných robotníkov z doby nedávno minulej. Bolo mi to úplne jedno, hlavne aby bola v izbe posteľ, ktorú by som v tom okamihu nevymenila za všetky poklady sveta. Za možnosť nevyliezť z nej do budúceho rána by som bola aj čosi pridala. Pomyslenie na večerný program vo mne vyvolávalo depresiu už pár dní a uniknúť nebolo kam.
Hotel Føroyar zo severnej strany pripomína bežnú stavbu a okrem
zelenej strechy nezaujme ničím mimoriadnym
Ráno po prehýrenej noci býva krušné za každých okolností. My sme sa do postele dostali o jednej miestneho času (v Kodani o dve hodiny viac). Telo s pevne nastaveným biologickým budíčkom sa o siedmej ráno kodanského času (na ostrovoch o dve hodiny menej) aj prebudilo. Do raňajok ostávali tri hodiny. Našťastie, v máji na 60-tej rovnobežke trvala tma sotva 4 hodiny. Natiahla som na seba nevyhnutné oblečenie a vydala sa na prieskum okolia hotela.
Tjaldur priamo pod našim oknom...
V Dánsku človek rýchlo pochopí, čo je skutočná urbanistická kultúra. Na súlad architektúry s prírodným prostredím a krajinou a harmóniu detailov som už bola zvyknutá. Hotel Føroyar sa však dostal na pomyselný vrchol môjho osobného rebríčka okamžite, ako som ho videla z tej správnej strany. Objekt bol tak dokonale zakomponovaný a zladený s okolitou prírodou, že pôsobil ako jej súčasť vytesaná do skaly a zelené trávnaté strechy každého podlažia navodzovali ilúziu, že z okna izby sa dá vybehnúť priamo na trávnik, na ktorom sa pásli ovce a kone. Počas slnečného dňa sa dal hotel zbadať len z bezprostrednej blízkosti, v opare splýval s terénom a v noci ho prezrádzali len línie osvetlených okien. Hotel je dielom známej dánskej architektonickej firmy "Friis & Moltke" a do prevádzky bol uvedený v máji 1983.
...pod inými oknami sa pásli ovečky a kone...
...trávnatá strecha by zaslúžila i upraviť...
...asi takto.
Celkový pohľad z južnej strany
Druhý deň sme mali stráviť v Tórshavne. Mesto je síce nazývané metropolou, ale so svojimi 17 tisíc obyvateľmi je len bežným severským mestečkom s drevenými a kamennými domami. Má ideálnu polohu v strede krajiny a jeho názov sa prekladá ako "Tórov prístav". Jeho nositeľ bol škandinávskym bohom hromu, vojny a poľnohospodárstva. Tunajší pristav bol vybudovaný až v roku 1937 a denne tu pristáva trajekt Norröna, patriaci spoločnosti Smyril - line, ktorý priváža cestujúcich z dánskeho Hanstholmu, čo je okrem lietadla jediný spôsob, ako sa na ostrovy dostať. V pondelok do prístavu prichádza i nákladná loď, ktorá ostrovy zásobuje. Stará časť mesta sa rozprestiera okolo prístavu, ktorý je rozdelený polostrovom Tinganes. Je to miesto, kde sa zložili prví osadníci, ktorí na Føroyar hľadali útočište po úteku zo Škandinávie a dodnes si zachovalo historickú autenticitu, i keď po požiari v roku 1673 bolo takmer úplne zničené. Nekonečné potulky starými uličkami evokovali romantické predstavy, ako asi vyzerala stará Kodaň pred požiarmi a zmocňoval sa nás pocit, že sme vhupli do hlbokej severskej histórie.
Polostrov Tinganes rozdeľuje prístav, takto akosi ho vidia cestujúci z lode...
...takto vyzerá z prístavu...
...a toto je pohľad priamo z Tinganes. Červený drevený dom je sídlom...
...vlády súostrovia Føroyar.
Uličkami Tórshavnu - prístav
Typická farebná panoráma severských miest
Tinganes
Divoká krása severských stavieb - stále Tórshavn
Vyvrcholením dňa bolo večerné vystúpenie miestneho folklórneho telesa. Vlastne tretie v poradí, takže jeho členov sme už pomaly poznali i po mene. Netušili sme však, že predchádzajúce vystúpenia sme mali považovať za nácvik a posledný večer sa od nás bude očakávať i aktívna účasť. Sotva sme dojedli dezert, skupina sa ujala organizovania zábavy. Na lístku pri tanieri sme mali slová faerskej piesne, ktorú sme mali spoločne zaspievať. Naivne som si myslela, že tým sa utrpenie skončí, ale kdeže. Po piesni sa folkloristi začali miesiť pomedzi stolujúcich, pojímajúc ich do tanca. Do národného tanca, odmietnuť nebolo vhodné, ani možné. Hotové davové šialenstvo. Ťažko totiž ináč pomenovať asi 200 tanečníkov držiacich sa pod pazuchami v premenlivom tempe vlniacich sa v tvare obrovskej améby pomedzi stoly. Dodnes nechápem, že som neprišla o obidve ruky kdesi pri lopatkách. Pri mojej výške mierne prerasteného trpaslíka som bola do "spolutanečníkov" zapletená ako vinič a pevná pôda pod nohami bola len ilúziou. Zúfalo som túžila vymaniť sa z tejto tortúry, ktorá síce začala ako "grindevise", ale postupne prechádzala do pravého "grindadrápu". Spolutanečníci moje prosebné pohľady vôbec nevnímali, mali dosť starostí so svojimi nohami, a kde sa vlnil môj manžel, potenciálny povinný záchranca, som nemala predstavu. A pieseň nebrala konca... Vždy sa našiel aspoň jediný človek, ktorý si spomenul na novú slohu a ostatní, pravdaže iba tí, čo slová ovládali, veselo spievali ďalej. Martýrium ukončil trúnok neznámeho pôvodu, ktorý menej náruživí tanečníci ponúkali zo štýlového vydlabaného baranieho rohu (a vraj prohibícia). Vinič sa rozplietol a ja som urýchlene nabrala kurz k východu.
Færøsk kædedans v plnom prúde...
...zjavnou výhodou pre ženu býva tanečník nižšej postavy...
...grindavísan - oslava úspešného grindadrápu - oslavnú pieseň tvorí 58 štvorverší ...
Nakoniec pár faktov : "Færøsk kædedans" je tradičný faerský kruhový tanec, ktorý sa tancuje od stredoveku. Sprevádzajú ho spievané balady, rytmus sa mení s dramatickosťou spievaného textu. Tancuje sa po zotmení do neskorej noci, v zimnom období i do rána, čo v prípade faerskej januárovej noci môže znamenať i 20 hodín.
Večerný Tórshavn. Alebo len odpoludňajší. V Kodani sme sa v zamračený decembrový deň
zdravili "dobrý večer" už o tretej odpoludnia. Tórshavn je o 6osevernejšie
Posledný deň na Føroyar. Autobus nás viezol k severovýchodným ostrovom. Z ostrova Eysturoy na Borðoy sme sa dostali cez nový, 6,2 km dlhý Norðoyatunnilin - podmorský tunel, ktorý bol dokončený v roku 2006. V Klaksvíku, ktorý leží učupený v malebnom zálive, sme sa mali zúčastniť aukcie rýb v továrni Kósin. Aj keď nikto z nás nechcel v ten deň kupovať ryby, na aukciu sme sa tešili už len preto, že uvidíme čerstvé nenaporciované ryby. Na prekvapenie všetkých účastníkov (sprievodcovia o tom dobre vedeli, ale nechceli nám kaziť radosť) sme sa po príchode do prevádzky, ktorá zívala prázdnotou, dozvedeli, že pracovníci rybného priemyslu na ostrovoch sa práve aktivizovali v pravidelnom, cyklickom a vopred naplánovaný štrajku za zvýšenie miezd a boli teda pracovne úplne pasívni. Predpoklad, že podobne to bude vyzerať i na chovnej farme lososov sa potvrdil. Okrem pár lososích mláďat veľkosti do 3 cm sme videli akurát údeného lososa v bagete. Zo zdanlivo nabitého programu sa vyvinula pokojná vyhliadková jazda po ostrovoch s občasnými zastávkami pri pamiatkach, ale nezdalo sa, že to niekoho trápi. I keď nás od rána sprevádzal vytrvalý dážď, všetci sme si užívali tepla autobusu a neustále sa meniacich výhľadov na krajinu.
Na ostrov Borðoy sme sa dostali cez 6,2 km dlhý Norðoyatunnilin
...symbolický úlovok pripomínal, že sme v ryby spracujúcej prevádzke...
...zrejme ich ráno ulovil štrajkokaz alebo sám riaditeľ prevádzky...
...rekordný úlovok halibuta (Hippoglossus) v severských moriach ich žije niekoľko druhov tejto pozoruhodnej asymetrickej, ale veľmi chutnej, potvory...
...nečinná linka na triedenie a balenie rýb...
...a lososie mláďatká v troch vekových štádiách.
Klaksvík kopíruje záliv v tvare veľkého “U“, v ktorom je prístav. Okrem rybného priemyslu je tu jediný pivovar v krajine “Føroya Bjór“. Ukážkou modernej architektúry je Christianskirkja, kostol, do ktorého sa dánsky architekt Peter Koch pokúsil pretransformovať vikingské i starofaerské stavebné tradície. Klaksvík bol najvzdialenejším miestom, kam sme sa dostali a zvyšok dňa bol už len približovaním sa k Vágaru.
Cestou do Klaksvíku...
Línia vpravo, ktorá mizne v stene, je cesta, ktorá vedie k dedinke s pár desiatkami
obyvateľov a tunel postavili len preto, aby bola bezpečnejšia.....
Klaksvík - mesto v zátoke na ostrove Borðoy ...
...ešte z opačnej strany
Pivovar “Føroya Bjór“ v Klaksvíku...
...a ukážka jeho produkcie
Christianskirkja - kostol bol postavený v roku 1963 a dánsky architekt Peter Koch do projektu pretransformoval vikingské i starofaerské stavebné tradície. Štítová strecha a steny
pripomínajú katedrálu sv. Magnusa a okenné štíty zas faerské prístrešky pre člny
Oltárny obraz "Najvyšší"od dánskeho maliara Joakima Skovgårda. Namaľovaný bol
v roku 1910 podľa nástennej maľby v kostole v dánskom Viborgu
a pre Kocha bol silnou inšpiráciou pri koncepcii kostola,
oltárna plocha bola jedinečným miestom, kde scéna mala dostatok priestoru, aby vynikla
Na všetkých ostrovoch je fascinujúci ich tvar a členité pobrežie. Najbizarnejší je Eysturoy, ktorý pripomína akéhosi nepravidelného oktopóda. Cesty sa ustavične kľukatia v serpentínach, tunelmi sa prehrýzajú skalnými masívmi a pokusy udržať si predstavu o polohe boli málo úspešné. Dedinka Runavík sa nachádza na juhu najdlhšieho z výbežkov a práve tu sa vyrábajú prenádherné pletené svetre s typickým faerským vzorom. Už od Kodane som sa tešila na to, ako si jeden kúpim. Vybrala som si ich niekoľko a zaliezla do kabínky, skúšajúc svetre a trpezlivosť môjho muža. Boli naozaj krásne, ale primárna obava, že si nebudem vedieť vybrať zmizla okamžite. Faerské svetre majú dve, zato fatálne chyby - sú tvrdé, ako korytnačí pancier a hryzú ako vrece bĺch. Túžbu vlastniť ho som nechala v obchode spolu so svetrom.
Runavík sa nachádza na juhu najdlhšieho z výbežkov ostrova Eysturoy...
...a je nesmierne príťažlivým mestečkom
Vyzerá dokonale...ale vhodný je len pre hrošiu kožu
Náš čas na ostrovoch sa pomaly naplnil a autobus nevyhliadkovou rýchlosťou uháňal na Vágar, tentoraz skratkou cez 5 km dlhý podmorský tunel Vagatunnilin. O necelú polhodinu sme už sedeli v lietadle, usilujúc sa poukladať si do pamäti aj to posledné, čo nám pohľad z vtáčej perspektívy poskytol. Lietadlo pomaly naberalo kurz na juhovýchod. Počasie letové, oblačnosť zanedbateľná, viditeľnosť dobrá. A mne sa, len tak z čista jasna, “prihodil“ vizuálny kontakt so Shetlandskými ostrovmi...
Odlepili sme sa z Vágaru, štartovacia dráha smeruje na západ...
...lietadlo nad Atlantikom urobilo otočný manéver, takže Vágar ležal pod nami ako na dlani...
...pilot stúpal celkom pomaly, takže sme si vychutnávali nádherné výhľady...
...na majestátne spiace vulkány.
Shetlandské ostrovy - najsevernejšie súostrovie Veľkej Británie
.jpg){kind=link}
Komentáre
Zverejnenie komentára