Kodanské kostoly - Frederikskirke

Luteránske kostoly v zvlnenej dánskej krajine majú pre pozorovateľov obrovské čaro. Na všadeprítomnej zeleni agrárneho vidieka stavby z červenej pálenej tehly s typickou vežou so stupňovitým štítom ostro kontrastujú, zároveň sú nesmierne hodnotným a harmonickým krajinotvorným prvkom. Napriek tomu, že sú si veľmi podobné - strohé a striktne kánonizované, bývajú nesmierne impozantné a častokrát až pri porovnávaní fotografií človek zbadá, ako veľmi sa mýlil, keď ich pokladal za rovnaké.

V Dánsku je však možné vidieť i veľmi pozoruhodné stavby, ktorých podoba má pôvod v spletitej histórii krajiny, ktorá je najstaršou európskou monarchiou. V prvej sérii článkov chcem priblížiť výnimočné sakrálne stavby hlavného mesta.

Panoramatický pohľad na Kodaň z ktorejkoľvek vyhliadky napovie, že prívlastkom “stovežatá“ sa pri tejto severskej metropole oháňať netreba, napriek tomu sa z obzoru vynára niekoľko pozoruhodných kostolných veží, ktorých príbehy stoja za spoznanie. Z chrámov, ktoré som vybrala, vanie duch invenčnej “skoroexotiky“.

Frederikskirke - pohľad od Fredederiksgade

Kupola Frederikskirke alebo Mramorového kostola zaujme už na prvý pohľad svojím netypickým tvarom a ak sa vám zdá povedomá, nemýlite sa. Architekti sa pri jej stavbe skutočne inšpirovali tou Michelangelovou na bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Kostol dostal názov podľa Frederika V., ktorý stavbu v kodanskej štvrti Frederiksstaden, na pamiatku 300-stého výročia nástupu dynastie Oldenburgovcov na dánsky trón, v roku 1749 zahájil. Prívlastok “Mramorový“ je odvodený od materiálu, ktorý bol použitý na výzdobu.

Pozoruhodná kupola je dielom Ferdinand Meldahla

Mehldalovmu projektu predchádzali dva nerealizované - Jardinov a Eigtvedov. Na obrázku je vidieť postupnú racionalizáciu do reálnej podoby. Pôvodná Jardinova kupola (čierna), znížená Eigtvedova (biela), ktorej výška už bola znížená a súčasná Mehldalova je vysoká 30 metrov

Frederik. V

Frederik bol vychovávaný v striktne náboženskom duchu jeho prísneho otca Christiana VI., čo sa presne opačne odrazilo na jeho povahe. Viedol neviazaný život, obklopoval sa ženami a potuloval sa po kodanských krčmách. Na trón nastúpil ako 23 ročný a vládol 20 rokov. Jeho moc bola značne obmedzená, ale dokázal sa obklopiť schopnými ministrami, za pomoci ktorých sa Dánsku podarilo zachovať neutralitu v prípade vojenských konfliktov, ktoré Európou 18.storočia zmietali. Aj napriek svojmu nestriedmemu spôsobu života sa tešil obľube poddaných. Počas jeho panovania sa priaznivo rozvíjalo umenie i veda. V Kodani založil Frederiks Hospital (nemocnica), Det Kongeliget Danske Kunstakademi (akadémia umení), rozvíjalo sa divadlo, ktoré bolo v čase panovania Christiana VI. obmedzované, vznikla škola remesiel, rozvoj a expanziu zažíval priemysel a obchod, jediná oblasť, ktorej sa Frederikove reformy nedotkli, bolo poľnohospodárstvo. Frederik umrel sotva 43 ročný a jeho posledné slová boli : "Je pre mňa veľkou útechou, že som zámerne nikomu neublížil a že na mojich rukách nie je ani kvapka krvi".

Prvou Frederikovou manželkou bola Luisa Hannoverská, ktorá bola matkou
následníka trónu Christiana VII.

Druhá manželka Juliana Marie von Brunswick-Wolfenbüttel

Pod záštitou Frederikovej druhej manželky, kráľovnej vdovy, bola v Kodani v roku 1775 založená jedna z najstarších tovární na porcelán na svete Royal Copenhagen. Porcelánka je stále funkčná a svoje výrobky od prvopočiatku až dodnes signuje jednotne troma modrými pruhmi pod glazúrou, ktoré symbolizujú dánske úžiny Øresund, Storebælt a Lillebælt.

Stavba pompézneho chrámu bola zverená kráľovskému staviteľovi Nicolaiovi Eigtvedovi a zahájená bola v roku 1745. Po smrti Frederika V. na trón nastúpil Christian VII., ktorý trpel vážnou duševnou poruchou. V roku 1770 sa zoznámil s lekárom Johannom Fridrichom Struenseem, ktorý jeho poruchu dokázal liečiť. Postupne získal nie len jeho dôveru, za kráľa de facto, ako tajný kabinetný radca, i vládol, ale získal si i dôveru kráľovnej Caroliny Mathildy a z dva roky trvajúceho pomeru sa narodila dcéra Luisa Augusta. Napriek tomu, že kráľ uznal otcovstvo, Struenseeho obvinili z urážky majestátu a popravili. Hlavnou príčinou nepriateľstva aristokracie však boli liberálne reformy, ktoré pod jeho vplyvom kráľ podpísal.

Christian VII.

Carolina Mathilda Hannoverská - po anulovaní
manželstva s Christianom VII. bola deportovaná do Celle pri Hannoveri, kde ako 24 ročná umrela

Jedným z prvých Struenseeho opatrení kvôli zhoršujúcej sa finančnej situácii v krajine bolo zastavenie megalomanskej stavby, ktorá potom viac ako 100 rokov "zdobila" centrum a Kodančania sa ju naučili vnímať ako malebnú zrúcaninu. Práce boli obnovené až v roku 1874, kedy ruinu odkúpil finančný magnát C. F. Tietgen a dostavba kostola trvala rovných 20 rokov.

Fotografia ruiny z roku 1875 a medirytina z konca 18. storočia

Na projektoch sa v priebehu 140 ročnej stavebnej anabázy okrem Eigtveda podieľalo niekoľko významných európskych architektov, ako Lauritz de Thurah, Nicolas Henri Jardin či Ferdinand Meldahl, ktorý ju dokončil. Projekty sa prerábali viackrát, pôvodný princíp bol zachovaný, i keď kupola bola postupne znížená na 30 metrov. Na dostavbu kostola bol, miesto drahého nórskeho, použitý mramor z neďalekého lomu vo Fakse.

Južný portál kostola

Severné priečelie

Kostol je postavený na pôdoryse gréckeho kríža, pričom interiér má pravidelný kruhový tvar. Dominantou priečelia je masívny portikus spočívajúci na štyroch hladkých stĺpoch s korintskými hlavicami. Nápis na architráve vo voľnom preklade hovorí : Slová pána sú večné …

Centrálna stavba je po celom obvode ukončená balustrádou zdobenou sochami významných dánskych duchovných pastorov. Vlastná kupola s malými vikiermi vychádza z tamburu s radom okien a zakončená je laternou, pod ktorou sa nachádza úzky balkón, poskytujúci možnosť vyhliadky na mesto.

Východné priečelie so vstupným portálom, nad ktorým je mohutný portikus s nápisom

Balustrádu i okolie kostola zdobia sochy apoštolov
a významných dánskych duchovných pastorov

Pôsobivá laterna s balkónom poskytujúcim nádhernú vyhliadku na celú Kodaň

Pri prehliadke kostola upúta kontrast medzi rokokovou výzdobou fasád a prísne funkčným, pomerne asketickým zariadením interiéru, typickým pre luteránske kostoly. Interiér je členený do 12 polí, ktoré sú zakončené zaklenutými nikami s balustrádou. Okná nad nikami presvetľujú dominantnú kupolu, v ktorej sú vyobrazení apoštoli. Oltár tvorí zdobený krucifix v edikule s mohutným cibóriom, spočívajúci na kanelovaných stĺpoch z hnedého mramoru, zakončených volútovými hlavicami.

Okná v tambure sú zdrojom denného svetla pre kostol

V symbolických dvanástich poliach kupoly sú zobrazení apoštoli

Kríž v edikule podsvietený denným svetlom za oknom pôsobí takmer mysticky

Kostol disponuje dvoma organmi. Starší je na chóre s kamennou balustrádou v severnej stene a pochádza z roku 1894. Vyrobil ho Knud Olsen a vyrezávaná výzdoba s benátskymi motívmi pochádza od H. CH. Petersena.

Organ z roku 1894 s cennou vyrezávanou výzdobou, za pozornosť stojí i reliéf puttiov
držiacich lýru na balustráde balkóna

K vyhliadke nad kupolou vedie úzke kamenné schodište v dvojitom plášti kupoly. Pripadala som si ako netopier, s rastúcou výškou i rovnako hybernovaná, keď som jedno januárové odpoludnie kráčala za sprievodcom labyrintom najrozličnejších schodísk do kupoly, čo bola len príprava na klátivý poryv ostrého zimného vetra, keď som vykročila na šikmú podestu. Nemohla som sa ubrániť predstave, ako sa po nej kĺžem a akési pochybné zábradlie nemôže zabrániť, aby som nepokračovala i po streche kupoly. Do reality ma prebrali krehnúce prsty. S vedomím, že ak okamžite neurobím pár fotografií, kvôli ktorým som tam vlastne prišla, tak o chvíľu nebude čím, lebo prsty mi odmrznú, som nafotila nezabudnuteľnú odpoludňajšiu kodanskú panorámu v ľahkom opare. Zbehnúc po schodoch som sa na chvíľku usadila v láskajúcom teple kostola a pod modrou kupolou sa ponorila do sna o večnom meste.