Kostol Alexandra Nevského


          
            Neďaleko Frederikskirke, ako súčasť zástavby v ulici Bredgade, sa nachádza pravoslávny kostol Alexandra Nevského. Kráčajúc úzkou ulicou môžete jeho tehlovú fasádu s obyčajným vchodom ľahko minúť bez povšimnutia, ale ak viete, čo hľadáte, tri pozlátené cibule vás nenechajú na pochybách, že opäť ide o netypickú stavbu v dánskom prostredí.

Pohľad na kostol Alexandra Nevského v ulici Bredgade
          História kostola sa začala odvíjať sobášnym spojenectvom Christiana IX., ktorého prezývali “svokor Európy“, s ruským cárskym dvorom. Subjektom bola mladučká princezná Dagmar, ktorá ešte netušila, akú tragickú budúcnosť jej osud sobášom  a spojenectvom s Ruskom nachystal.

 
Princezná Dagmar Dánska

          O výstavbu kostola usilovala ruská komunita v Kodani už od polovice 18.storočia, keď sa pravoslávne bohoslužby konali v  malej kaplnke na Laksegade. Kostol bol postavený až v rokoch 1881 - 83 na podnet princeznej Dagmar a prostriedky na jeho výstavbu poskytla ruská vláda. Autorom projektu bol ruský architekt David Ivanovič Grimm, ktorý pôsobil ako profesor na Akadémii umení v Sankt Peterburgu. Stavebné práce však viedol dánsky staviteľ Ferdinand Meldahl.



 Trojvežový štít, uprostred podobizeň Alexandra Nevského z Novgorodu

Ikona s podobizňou Alexandra Nevského

Vežičky kostola Alexandra Nevského z kupoly Frederikskirke 

           Dominantou kostola je trojvežový štít v štýle bohatej ruskej tradície. Veže sú ukončené tromi pozlátenými cibuľovými kupolami. Ornamentálna výzdoba fasády bola docielená kombináciou červených a šedých tehál, dominujú jej dve okná s pieskovcovými šambránami a pieskovcový kríž. Vo výklenkoch nad oknami sú umiestnené zvony. 

Ornamentálne pieskovcové šambrány okien harmonizujú so sivými tehlami 

          Na stene strednej vežičky je podobizeň patróna kostola sv. Alexandra Nevského, kniežaťa novgorodského, jednej z kľúčových postáv dejín ruského národa, ktorý v roku 1240 porazil na rieke Neve švédsku armádu a neskôr zvíťazil i nad armádou nemeckých rytierov.  Na kus lávového kameňa ju namaľoval profesor Bronnikov.

Interiér kostola, uprostred ikonostas so staroruskými ikonami,
 podlaha je intarzovaná mramorovou mozaikou

          Detaily klenieb v interiéri
 
          Samotný kostol sa nachádza na poschodí a vedie k nemu mramorové schodisko v starom ruskom štýle. Jeho výzdobu tvoria fresky v byzantskom štýle namaľované pod vedením maliara Fischera a podlaha je intarzovaná mramorovou mozaikou. Kostolu dominuje ikonostas vyrezávaný z orechového dreva a obrazy ruských maliarov Bronnikova a Bogoljubova zobrazujúce výjavy zo života Krista a Alexandra Nevského. Strop zdobia ruské a byzantské motívy v štukovom prevedení, na stenách sú ruské ikony. Mohutný  bronzový luster je darom Alexandra III.

Princezná Dagmar - cárovná Mária Fjodorovna

          Princezná Dagmar bola pôvodne zasnúbená s Nikolajom, najstarším synom ruského cára Alexandra II. Ten však v roku 1865 umrel na tuberkulózu. Rusko - dánsky sobáš bol tak trochu politickou kalkuláciou, takže zmena na následníckom poste neznamenala neprekonateľný problém. V roku 1866 Dagmar uzavrela manželstvo s Alexandrovym mladším synom, ktorý od roku 1883 vládol ako Alexander III. Sobášom konvertovala na pravoslávnu vieru a získala meno Mária Fjodorovna. Rodina ju volala “Minie“. Alexander III. sa zapísal do dejín ako konzervatívny autokrat.

 Fotografia Minie a cároviča Nikolaja, s ktorým bola zasnúbená 
a ktorý umrel na tuberkulózu

Alexander III. a Mária Fjodorovna (Dagmar Dánska)

           Mária  Fjodorovna mala s Alexandrom III. šesť potomkov, z ktorých najstarší - Nikolaj II. Romanov, bol posledným predrevolučným ruským cárom. Vo februári 1917 bol donútený k abdikácii a spolu s rodinou bol deportovaný na Sibír, kde všetkých, vrátane ťažko chorého syna Alexeja, 17. júla 1918 v pivnici domu inžiniera Ipateva v Jekaterinburgu zavraždilo komando pod velením čekistu Jakova Jurovského. Aj napriek tomu, že abdikoval, “vládnutie ho", podľa jeho slov, "vôbec nebavilo“ a nebol teda pre boľševikov žiadnou hrozbou. Krátko pred udalosťami v Jekaterinburgu zavraždili i druhého potenciálneho následníka Michaila Alexandroviča Romanova. 

  Rodina cára Alexandra III. a Márie Fjodorovny na obraze Lauritza Tuxena (obraz sa nachádza v Rytierskych sálach kráľovského paláca Christiansborg)
          

Mária Fjodorovna  s korunným princom Nikolajom
O Márii bolo známe, že bola výbornou matkou
ale medzi svojimi deťmi robila rozdiely - preferovala synov a dcéru Oľgu prinútila 
k sobášu s princom  Pederom Oldenburgom, ktorý bol homosexuál

          Dagmar sa vrátila do Dánska, kde posledných 10 rokov svojho života prežila v zámočku Hvidøre, ktorý bol až do jej smrti v roku 1928 politickým centrom "bielej ruskej emigrácie". Umrela 13. októbra 1928 a pochovaná bola v katedrále v Roskilde, kde sú pochovaní takmer všetci dánski panovníci. Zo šiestich detí ju prežili len dcéry Xenia a Oľga, ktoré umreli v roku 1960. Alexandrovi bola silnou a racionálnou partnerkou, ako jediná dokázala mierniť jeho despotizmus, i keď do politických záležitostí sa nikdy nemiešala.   

Rodina Alexandra III. a Márie Fjodorovny

 Najstarší syn - ruský cár Nikolaj II. Romanov
 Nikolaj II. a cárovná Alexandra Fjodorovna

      
... dcéry Olga Nikolajevna...
 
 ...Tatiana Nikolajevna...

  ...Anastazia Nikolajevna...

 ...Maria Nikolajevna...
 ...a cárovič Alexej, ktorý bol postihnutý dedičnou hemofíliou

  Posledná zima cárskej rodiny v Jekaterinburgu

 Dom inžiniera Ipateva v Jekaterinburgu, v pivnici ktorého
v noci zo 17. júla 1918 vyvraždilo komando pod velením čekistu Jakova Jurovského 
cársku rodinu, vrátane smrteľne chorého princa Alexeja

Michail Alexandrovič Romanov - mladší brat Nikolaja II. Romanova, 
 ktorý bol zavraždený v Perme mesiac pred jekaterinburskými udalosťami



Cárovič Georgij - tretí syn Márie Fjodorovny, trpel tuberkulózou 
a žil preto v kaukazskom Abastumane.
Umrel náhle 28. júna 1899 vo veku 28 rokov na chrlenie krvi pri jazde na motocykli. 




            Princezná Xenia Alexandrovna - bola členkou Vlasteneckej ženskej asociácie, 
 pre deti chudobných robotníkov zakladala jasle a starala sa v nemocniciach 
o chorých tuberkulotikov.  Bola patrónkou námornej asociácie, 
 ktorá sa starala o vdovy a deti z námorníkov.


 
             ...s manželom - veľkokniežaťom Alexandrom Michailovičom, zvaným Sandro. 
Ich vzťahy s cárskym dvorom neboli dobré a narušili sa po vražde
mnícha Rasputina, na ktorej sa podieľal ich zať knieža Felix Jusupov
Po revolúcii sa Xenii  podarilo z Ruska ujsť a žila do roku  1960

 Najmladšia dcéra Oľga Alexandrovna


            Mária Fjodorovna sa po smrti cára Alexandra III. nehodlala uspokojiť s postavením cárovnej - vdovy, okrem toho nevychádzala dobre s Nikolajovou manželkou Alexandrou Fjodorovnou (princezná Alix von Hessen Darmstadt), a tak  intenzívne pracovala pre Červený kríž. V čase prevratu sa zdržiavala v paláci Livadia na Kryme ovládanom bielogvardejcami, čo ju zachránilo pred jekaterinburským masakrom. V roku 1919 sa ju spolu s rodinami dcér Xénie a Oľgy podarilo evakuovať na palube britskej vojnovej lode HMS Marlborough, ktorú poslal jej synovec, britský kráľ George V.  

 HMS Marlborough, v tom čase jedna z najväčších
vojnových lodí na svete

           Britská vláda po páde cárskeho režimu odmietla Márii Fjodorovne poskytnúť azyl a tak sa vrátila do Dánska, kde posledných 10 rokov života prežila so sestrou Alexandrou v zámočku Hvidøre, ktorý bol až do jej smrti v roku 1928 politickým centrom "bielej  ruskej emigrácie". Po celých 10 rokov, o ktoré prežila svojho syna, verila, že žije on i jeho rodina. Umrela 13.októbra 1928 a pochovaná bola v katedrále v Roskilde, kde sú pochovaní takmer všetci dánski panovníci.  
 Zámok Hvidøre v Klampenborgu (severne od Kodane)...

Alexandra a Dagmar 

 ...Dagmar na fotografii v kodanských uliciach...

 ...a pri slávnostnej večeri

 
Sarkofág princeznej Dagmar v katedrále v Roskilde

          V roku 2005 bola, po dlhých rokovaniach medzi vládami Dánska a Ruska, uzavretá dohoda o prevoze a uložení ostatkov princeznej Dagmar do Ruska. Slávnostná ceremónia sa konala 23. septembra 2006 v katedrále v Roskilde. Rakva bola prevezená do Kodane, kde sa poslednýkrát, než bola naložená na vojnovú loď Esbern Snare, zastavila pri kostole sv. Alexandra Nevského, ktorý Dagmar nechala vybudovať.

 Dagmar na skutočne poslednej ceste Kodaňou sa zastavila i pred chrámom

V kodanskom prístave opustila rodné Dánsko....
 
 ...na vojnovej lodi Esbern Snare v doprovode korunného
princa Frederika a princeznej Mary...


          Z kodanského prístavu ju vyprevádzali tisícky ľudí a z batérie Sixtus, v pevnosti Nyholm, boli vypálené čestné salvy. 26. septembra, v deň 140-teho výročia jej prvého príchodu do Ruska, loď pristála v Sankt Peterburgu a o dva dni neskôr bola dánska princezná Dagmar, ako cárovná Mária Fjodorovna, uložená vedľa manžela Alexandra III. Splnilo sa jej posledné želanie. Na pietnom akte sa zúčastnili okrem korunného princa Frederika i bývalý grécky kráľ Konstantinos II. a Michael, vojvoda z Kentu - všetci, podobne ako Mária Fjodorovna, potomkovia "svokra Európy" Christiana IX.

  ...aby bolo splnené jej posledné želanie...

  ...byť pochovaná vedľa cára Alexandra III.  

 ...v chráme Petropavlovskej pevnosti v Sankt Peterburgu
         
Erb Márie Fjodorovny

  

Súvisiaci článok : Christian IX. - svokor Európy

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Prírodné zaujímavosti Dánska

Vianoce v Dánsku

Dánske mosty