Vor Frelsers Kirke
Kostol Sv. Spasiteľa (Vor Frelsers Kirke) sa nachádza v severnom cípe ostrova Amager, hneď vedľa známej kodanskej štvrte Christiania, ktorú v roku 1971 obsadila skupina mladých ľudí a prívržencov “hipies“ s rozhodnutím žiť tu v alternatívnej komunite, mimo tradičnej “meštianskej“ spoločnosti. Sociálny experiment postupne prerástol v turistickú atrakciu.
Pohľad na kostol z Dronningensgade
Severný pohľad na vežu od kanála deliaceho Amager od Sjælandu
Keď sa Christian IV. v roku 1617 rozhodol na Amageri vybudovať prístav Christianshavn, položil tým i základy novej obce, z čoho vyplynula potreba kostola. Po nekonečých peripetiách, ktoré prípravu v močaristom teréne sprevádzali, bola výstavba v roku 1682 na príkaz Christiana V. zahájená a projektoval ju Lambert van Haven.
Christian V.
Charlotta Amália von Hessen - Kassel, manželka Christiana V.
Christian V. bol po svojom otcovi Frederikovi III. druhým absolutistickým panovníkom. Do histórie sa zapísal ako despota s premrštenou mienkou o vlastnom egu a kráľovských výsadách. Preferujúc rodiacu sa buržoáziu značne obmedzil výsady šľachty. Oženil sa s Charlottou Amáliou von Hessen - Kassel, krátko po korunovácii si však k dvoru priviedol milenku Sofhiu Amaliu Moth. Pre svoje osobné čaro bol i napriek spomínaným nedostatkom mimoriadne populárny. V snahe o obnovenie mocenského postavenia Dánska v regióne sa pokúsil vybojovať stratené územia vo Švédsku, čím zruinoval verejné financie a pokus o pripojenie vojvodstva Holstein - Gottorf bol zmarený po zásahu Francúzska.
K pozitívnym reformám jeho vládnutia patrí vydanie Dánskeho zákona (Danske lov) 1683 a Nórskeho zákona (Norske lov) 1688 a zavedenie pozemkového registra. Počas jeho panovania vznikla Dánska západoindická spoločnosť (1671) založená za účelom objavov, kolonizácie a využívania karibskej oblasti a Panenských ostrovov, v roku 1680 sa rozšírila i do africkej Ghany.
Západný portál kostola, ktorý je súčasťou veže
Veža - tehlová časť je dielom Lamberta van Haven...
....a toto už vymyslel a postavil Lauritz de Thurah,vari najvýznamnejší
barokový staviteľ v Dánsku
Barokový organ s honosným vyrezávaným priečelím z roku 1708 vyrobeným v dielni
Christiana Nergera daroval kostolu Christian V.
V strede sa nachádza emblém donátora - Christiana V.
Mramorová krstiteľnica podopieraná postavami puttiov
Zo stropu lode nad krstiteľnicou je zavesená vyrezávaná pozlátená koruna
Tessinov oltár, 6 sôch na balustráde vyhotovil Erich Warnheim, i keď sa javia ako mramorové,
vyrobené sú z maľovaného dreva...
...podobne ako pozlátená vyrezávaná kazateľnica s maľovaným reliéfom, ktorá je dielom
umelcov Johannesa Wiedewelta a Pedera Alsa
Veža je zhotovená z dubového dreva a medeného plechu
barokový staviteľ v Dánsku
Kostol je čistou barokovou stavbou na pôdoryse gréckeho kríža. Dvanásťrebrová krížová klenba spočíva na štyroch mohutných pravouhlých tehlových pilieroch. Polia klenby zdobia štukové heraldické znaky a monogramy Christiana V., ktoré vyhotovil Christian Nerger.
Štuková výzdoba krížovej klenby i originálne konzoly s akantovými listami a volútami
sú dielom Christiana Nergera
sú dielom Christiana Nergera
Steny bočných lodí sú členené pilastrami. Najcennejšími kusmi mobiliára sú drevený vyrezávaný jednomanuálový organ z roku 1698, ktorý kostolu daroval Christian V. a krstiteľnica z bieleho mramoru na drevenom kanelovanom podstavci, fiktívne podopretá postavami puttiov.
Barokový organ s honosným vyrezávaným priečelím z roku 1708 vyrobeným v dielni
Christiana Nergera daroval kostolu Christian V.
Organ podopierajú originálne konzoly v podobe slonov, ktoré symbolizujú Rád slona (Ridder af Elefantordenen). Rád slona je najvyšším dánskym štátnym vyznamenaním, ktoré založil Christian I. v roku 1462. Súčasný radový štatút bol zavedený v roku 1693 práve Christianom V. a udeľovaný býva iba členom kráľovskej rodiny alebo cudzím štátnym predstaviteľom.
Oltár je dielom Nicodemusa Tessina mladšieho, syna známeho švédskeho architekta rovnakého mena, z roku 1720. Centrálne súsošie zobrazuje scénu zeleného štvrtka v Gecemanskej záhrade, Ježišovi priatelia zaspali po jedle a dobrom víne, zatiaľ čo Ježiš sa zúfalo modlí k Bohu. Po stranách oltára sú sochy Zbožnosti a Spravodlivosti. Sochy vyjadrovali jedinú spravodlivosť zosobnenú v osobe absolutistického vládcu Christiana V., ku ktorej bolo vhodné vzhliadať s náležitou zbožnosťou. Spoza architrávu oltár rozjasňuje zlatá svätožiara. Tessinov návrh vychádzal z Berniniho oltára v chráme Santo Domenico v Ríme.
vyrobené sú z maľovaného dreva...
umelcov Johannesa Wiedewelta a Pedera Alsa
Keď bol kostol v roku 1696 vysvätený, chýbala mu ešte dôležitá súčasť - veža. Dnes už nikto nevie, aké pohnútky viedli Christiana V. k tomu, že Havena z prác na veži v polovici odvolal, pravdepodobné je, že bol projektom Lauritza de Thurah očarený natoľko, že ho nechal stavbu dokončiť. O správnosti kráľovho rozhodnutia napovie už prvý pohľad na vežu.
Veža je zložená zo 4 odlišných segmentov. Spodný, so západným portálom, je súčasťou hlavnej lode kostola. Druhý tehlový segment je zakončený rímsou, na ktorej boli na rohoch umiestnené bronzové sochy štyroch evanjelistov vyrobené J. F. Hannelem. Na tehlovú časť, ktorá pochádza z ešte pôvodného Havenovho projektu, postavil Thurah svoju vežu. Jej spodnú časť tvorí osemboký hranol s vnútorným schodišťom zakončený ochodzou. Z ochodze je vyhliadka na mesto pre slabšie povahy. Odvážnejší určite pokračujú ďalej po špirále 150 schodov po vonkajšom obvode až k úzkemu podstavcu, na ktorom stojí pozlátená postava Krista na glóbuse merajúca 5,5 metra.
ktorá sa zo zeme javí subtílna
že si "nelezú" do záberu
Projekt na unikátnu vežu skrsol Thurahovi ešte v mladosti, keď cestoval po Taliansku. Tam mu učarovala strecha univerzitnej kaplnky Sant’Ivo alla Sapienza, postavená Francescom Borrominim, ktorá je i dnes považovaná za majstrovské dielo talianskeho baroka. Borrominiho pieskovcová veža pripomína Babylonskú, Thurah kodanskú potiahol do výšky, ako stavebný materiál použil dubové drevo a medený plech a jeho veža pripomína minaret.
Strecha veže univerzitnej kaplnky Sant’Ivo alla Sapienza postavenej Francescom Borrominim
Keď v roku 1861 navštívil Kodaň Jules Verne, veža ho fascinovala natoľko, že neodolal pokušeniu nevyhnať na ňu hrdinov svojho románu “Cesta do stredu Zeme“. Je nepochybné, že Verneom popísané pocity hrdinov románu na vrchole veže, ktorá sa “v poryvoch vetra zachvievala“, boli pocitmi jeho vlastnými. Ja sama som si, zakliesnená na konci špirály medzi zábradlím a telom veže, vždy pripadala ako Kate Winsletová na čele Titaniku a pri žiadnej prechádzke po Amageri som nevynechala možnosť vybehnúť na vrchol.
Ilustrácia z knihy Julesa Verneho : Cesta do stredu Zeme zobrazujúca vežu For Frelsers,
na ktorú sám vystúpil
na ktorú sám vystúpil
Stav veže pred rekonštrukciou v rokoch 1991 - 96
Schematické nákresy veže
Fotodokumentácia reštaurátorských prác na veži For Frelsers je inštalovaná
na prvom medziposchodí veže
na prvom medziposchodí veže
Pretrvávajúci mýtus, ktorý robí vežu ešte atraktívnejšou, hovorí, že architekt si skutočnosť, že schodisko umiestnil na vonkajšiu stranu veže, všimol, až keď bola dokončená a spáchal samovraždu skokom z najvyššej časti schodiska. Túto “báchorku“ som si osvojila i ja a nikdy som neodolala pokušeniu povedať ju skupinám, ktoré som príležitostne Kodaňou sprevádzala. Myslím, že sa nestalo, aby mi na tých pár okamihov, kým som pridala záver, niekto neuveril. Málokto sa očarený "geniom loci" zamýšľal nad skutočnosťou, či bolo možné, aby staviteľ takú fatálnu chybu zbadal až na dokončenej stavbe. Historickým faktom je, že Thurah umrel sedem rokov po dokončení veže, vážne chorý, v posteli.
Pohľad z vrcholu veže na Øresundsbroen spájajúci Amager so švédskou Skåne
Komentáre
Zverejnenie komentára