Trinitatis Kirke

Kostol Najsvätejšej Trojice (Trinitatis Kirke) je jednou zo stavieb v Dánsku spojených s menom Christiana IV., ktorý ho nechal postaviť ako univerzitný kostol. Okrem cirkevnej funkcie však mal spĺňať aj svetské, mali tu byť uložené kráľovské zbierky kníh a astronomické observatórium. Trojfunkčnosť objektu sa odráža i v názve, kde otec je na oblohe (observatórium), syn je pravda (knižnica) a duch svätý ( kostol).

Trinitatis Kirke v úzkych uličkách kodanského centra nie je jednoduché nafotiť ako celok

Základný kameň kostola bol položený v roku 1637, projekt vypracoval Hans van Steenvinckel, dánsky architekt flámskeho pôvodu, ktorý sa do povedomia zapísal štýlom tzv. holandskej renesancie, ktorá je typická pre dánske stavby prvej polovice 17. storočia zviazané s osobou Christiana IV. Pri komplexe "Trinitatis" sa od holandskej renesancie posunul k baroku s trochu bizarnými prvkami.

Pôdorys kostola s vežou

Trinitatis Kirke na litografii z roku 1840

Vonkajšie fasády kostola z červených a žltých flensburských tehál sú vertikálne členené striedaním oporných pilierov a vysokých okien, jednoduchá valbová strecha je vo východnej časti vyvážená nádherným sanktusníkom.

Pohľad na kostol z východu

Polygonálny sanktusník na hrebeni strechy harmonicky korešponduje s apsidou

Kostolná loď presvetlená množstvom okien pôsobí optimisticky

Impozantný, štýlovo čistý interiér kostola presvetľuje 14 vysokých okien po oboch stranách halového kostola. Bočné lode od hlavnej oddeľujú osemboké stĺpy podopierajúce pozoruhodnú pseudogotickú sieťovú klenbu s pozlátenými profilmi. V empore na západnej stene je situovaný organ s barokovým priečelím, bočné empory sú po celej dĺžke lodí. Kostol v roku 1728 vyhorel, bol však rýchlo opravený, mobiliár pochádza z roku 1731. Tvoria ho stallá, ktoré pri každých dvierkach zdobí pôvabná vyrezávaná mušľa, barokový oltár a kazateľnica, ktoré sú dielom rezbára Johana Friedricha Ehbischa. Cenným kusom mobiliára sú rokokové hodiny z roku 1757. Z pôvodnej výzdoby spred požiaru sa zachránil len Schackov epitaf.

Štýlové stallá pochádzajú z roku 1731

Detaily sieťovej klenby

Chór s oltárom

Oltár je dielom rezbára Johana Friedricha Ehbischa

Vyrezávaný organ s barokovým priečelím

Kazateľnica s bohato zdobenou zvukovou strieškou

Rokokové hodiny z roku 1757

Schackov epitaf

Hans Schack si vybudoval postavenie po boku Christiana IV.

Vyznamenal sa pri obrane kráľovskej rezidencie v Kodani a obrane Fynu pri švédskom útoku.

Pre lojalitu bol povýšený do grófskeho stavu, umrel vo veku 66 rokov.

Za zásluhy jeho i jeho potomkov im bol v kostole v roku 1689 postavený epitaf.

Súčasťou kostola je Rundetårn, kodanská okrúhla veža. Andersen k nej vo svojej rozprávke “Kresadlo“ prirovnal oči velikánskeho psa, ktorý strážil zlato v truhlici. Keď som ju ako osemročná čítala, predstaviť si okrúhlu vežu sa vymykalo mojim schopnostiam. V okamihu, keď som pred Rundetårnom v ulici Købmagergade stála prvý raz, som si na dávno zabudnutú rozprávku spomenula a očiská psa konečne nadobudli reálnu (?) podobu.

Litografia z roku 1880 zobrazujúca Rundetårn

S výstavbou veže Hans Steenwinckel začal v roku 1642. Na jej vrcholovej plošine sa Christian IV., ovplyvnený počinom predchodcu Frederika II., ktorý nechal na ostrove Ven v úžine Øresund postaviť observatórium Uranienborg pre astronóma Tycha Brahe, rozhodol vybudovať univerzitné observatórium priamo v Kodani. Observatórium navrhol a jeho činnosť i zahájil Tychov žiak Christen Sørensen Longomontanus, ktorý vo svojej knihe o observatóriu píše, že myšlienky na jeho vybudovanie čerpal práve od Tycha.

Christen Sørensen Longomontanus - žiak Tycha Brahe

Pôvodné observatórium na Rundetårn navrhol Christen Sørensen Longomontanus

Fasáda veže je členená pilastrami a bifóriami v siedmich podlažiach. Pod korunnou rímsou s kovaným železným zábradlím z roku 1643 upúta pozornosť štylizovaný pseudorománsky vlys. Christian IV. nielenže sám asistoval pri plánovaní stavby, ale rád zasahoval i do práce kráľovského staviteľa. Rundetårn bol dokončený v roku 1643 a je najstarším fungujúcim observatóriom v Európe, ktoré je v súčasnosti využívané amatérskymi astronómami a vrcholová podesta okolo neho je ďalšou kodanskou rozhľadňou. Na vrchol sa dostanete po špirálovitej plošine postavenej pre konský povoz. Pri návšteve Kodane v roku 1716 vyšiel ruský cár Peter Veľký na vežu na koni. Vstupný portál veže bol pristavený neskôr, o čom svedčia monogramy Frederika III. a Christiana V. po oboch stranách.

Rundetårn v súčasnosti

Vstupný portál do veže bol pristavený neskôr, svedčia o tom emblémy

Frederika III: a Christiana V. po oboch stranách

Špirálová plošina stúpa až k observatóriu. Je zjavné, že starý Christian IV.
chcel byť jeho častým hosťom a hodlal sa tam dostávať pohodlne

(umrel v roku 1648)

Tycho Brahe

S Rundetårnom je neodmysliteľne späté meno astronóma Tycha Brahe. Zrejme nikdy sa nedozvieme, čo sa odohralo medzi Christianom IV. a Tychom, o rozsahu konfliktu a pohnútkach sa dá naozaj iba špekulovať. Zo známych faktov z jeho života sa dá usudzovať, že bol prchkej povahy - už v roku 1566 pri konflikte s dánskym šľachticom Manderupom Pasbjergom prišiel o špičku nosa, po zvyšok života na ňom nosil kovovú čiapočku. Isté je i to, že Christiana IV. ani 40 rokov po Tychovej smrti neopustila túžba vidieť za hranice obzoru a rozumieť hviezdnej oblohe.

Tycho Brahe

Dánsky astronóm Tycho Brahe je považovaný za zakladateľa modernej astronómie. Žil v rokoch 1546 -1601 a je považovaný za najlepšieho pozorovateľa hviezdnej oblohy pred objavením ďalekohľadu. V observatóriu Stjärneborg, ktoré pre neho nechal na ostrove Ven v úžine Øresund postaviť Frederik II., pracoval 20 rokov, opustil ho až v roku 1597, kedy sa vlády ujal mladý Christian IV. Krátko na to opustil natrvalo i Dánsko a usadil sa v Prahe na dvore Rudolfa II. Habsburského, ktorý ho pozval na podnet svojho osobného lekára a astronóma Tadeáša Hájka z Hájku. Pod jeho vedením bolo vybudované nové observatórium v Benátkách nad Jizerou, kde mu robil spolupracovníka mladučký Johannes Kepler. Tycho Brahe je autorom originálnej kozmologickej teórie, podľa ktorej Slnko a Mesiac obiehajú okolo Zeme a ostatné planéty okolo Slnka, akéhosi kompromisu medzi Ptolemaiovou geocentrickou a Koperníkovou heliocentrickou teóriou. Na základe jeho pozorovaní mohol Kepler o pár rokov neskôr formulovať svoje zákony o obehu planét.

Observatórium Stjärneborg, ktoré pre Tycha Brahe nechal postaviť Frederik II.

na ostrove Ven v Øresunde

Dobová kresba

Zámok Uranienborg, v ktorom Brahe žil a dobové denníky vravia,
že na Vene bol nemilosrdným vládcom, s roľníkmi zaobchádzal tvrdo a väzenie na Uranienborgu
bývalo zvyčajne plné.

Tychova kozmologické teória, podľa ktorej Slnko a Mesiac
obiehajú okolo Zeme a ostatné planéty okolo Slnka

Tycho si uvedomoval, že k serióznym vedeckým poznatkom vedie len systematické pravidelné pozorovanie nočnej oblohy a používanie presných prístrojov, ktoré sám s pozoruhodnou presnosťou i konštruoval.

Sextant

Jeden zo štyroch astrolabov, ktoré Tycho skonštruoval, je z roku 1598

Hviezdny glóbus -
ako neastronómka sa spolieham len na neoverený preklad,
čiže ak tomu niekto rozumie, a nie je to správne, tak sorry

A nakoniec skoro rozprávková ilustrácia zobrazujúca
Tychov nástenný kvadrant

Tycho Brahe umrel náhle v roku 1601 a jeho smrť je i doteraz zahalená rúškom tajomstva, ktoré sa vedci pokúšali poodhaliť niekoľkokrát. Napriek pertraktovaným príbehom o prasknutom močovom mechúri a s tým spojenými následkami potvrdili dva nezávisle na sebe pracujúce vedecké tímy (Bent Kæmpe z Ústavu súdnej chémie Kodanskej univerzity a Jan Pallon z univerzity vo švédskom Lunde), nález chloridu ortutnatého v kostiach a vlasoch Tycha Brahe. Zaujímavé výsledky môže priniesť i chemická analýza zeleného sfarbenia jeho nosovej protézy. Výsledky z poslednej exhumácie dánskymi vedcami v novembri 2010 ešte neboli publikované.

Týnsky chrám v Prahe, kde je Tycho Brahe pochovaný

Hrob v Týnskom chráme

Vnútri hrobky, zábery z exhumácie 17.novembra 2010

Čo nového ešte povedia tieto kosti....

Planetárium v Kodani nesie meno Tycha Brahe

Christian IV.

Christian IV. bol jedným z najpozoruhodnejších dánskych panovníkov. Narodil sa v roku 1577 Frederikovi II. a jeho manželke Sophie von Mecklenburg. Po Frederikovej smrti v roku 1588 na trón síce zasadol 11ročný Christian, ale v skutočnosti vládol autoritársky kancelár Niels Kaas. Christian IV. sa vlády ujal až ako18 ročný. Bol nesmierne činorodým človekom, takže vládol veľmi aktívne a plných 51 rokov. Jeho vláda sa veľmi pozitívne prejavila na vnútroštátnej reformnej politike, zreformoval a rozšíril námorníctvo, zaviedol politiku merkantilizmu, s čím súviselo zakladanie zámorských kolónií. Prvú založil na južnom pobreží Indie a udelil licenciu Dánskej Východoindickej spoločnosti. Obdobie jeho vlády je zdokumentované pomerne detailne vďaka aktívnej korešpondenčnej činnosti, ktorú viedol. V pozostalosti uloženej v zámku Rosenborg sa nachádza viac ako 3 000 listov.

Obraz Carla Blocha zobrazuje 17 ročného Christiana

pri smrteľnom lôžku umierajúceho kancelára Nielsa Kaasa,

ktorého poslednou radou bolo, aby dbal na silné námorníctvo.

Christian stálu námornú flotilu do roku 1610 stabilizoval na 60 lodí

Korunovácia Christiana IV.

Ranonovoveké Dánsko presadzovalo neutrálnu politiku a v rokoch 1570 až 1610 sa nezúčastňovalo, ani samo neviedlo žiadnu vojnu. V roku 1611 si Christian IV. na regentskej rade vynútil účasť v Kalmarskej vojne proti Švédsku. Podarilo sa mu dobyť Kalmarskú pevnosť a hrad Älvsborg, čo mu pravdepodobne dvihlo vojenské sebavedomie, ale boli to jediné vojenské víťazstvá tejto vojny i Christianovho života. V Pobaltí postupne začal narastať švédsky veľmocenský vplyv a na začiatku 17. storočia sa v Európe vyostrili i vzťahy medzi katolíkmi a luteránmi, čo vyústilo do 30 ročnej vojny. Christian účasťou v tejto vojne krajinu takmer finančne zruinoval a po Torstenssonovej bleskovej ofenzíve v Jutsku, kde sa Švédsko spojilo s Holandskom, prišlo Dánsko o prevahu v Balte a začal nezvratný úpadok oldenburskej monarchie. Švédsko po Vesfálskom mieri získalo Brémy, Verden, Wismar, predné Pomoransko a Rujanu a mohlo kedykoľvek Dánsko napadnúť zo všetkých strán. Krátko po podpísaní I. Vestfálskeho mieru (Münster) Christian IV. takmer opustený v zámku Rosenborg umiera. Napriek tejto neradostnej bilancii súčasníci Christiana IV. hodnotili ako statočného a chrabrého človeka.

Wilhelm Marstrand na svojom obraze namaľoval Christiana IV. v niektorej z posledných bitiek,
keďže Christian o oko prišiel v roku 1644, štyri roky pred smrťou, v bitke pri Colberger Heide.

Epocha Christiana IV. bola poznamenaná obrovským stavebným rozmachom a jednalo sa o veľkolepé stavebné projekty. Zanechal po sebe bohaté kultúrne dedičstvo a nie nadarmo mu prischla prezývka "architekt na tróne". Bez váhania sa dá povedať, že väčšina významnejších stavieb v Dánsku vznikla počas jeho panovania. Založil niekoľko miest i v Nórsku (Kristiansand, Kongsberg), Švédsku (Kristianstadt, Kristianopel) a Glückstadt v Nemecku.

Christian IV. bol na svoju dobu pomerne vysoký, meral 188 cm, bol vtipný, temperamentný a nesmierne vitálny, o čom svedčí i jeho 23 detí, ktoré mal s dvomi manželkami i s niekoľkými milenkami.

Christian IV. meral 188 cm a bol veľmi vitálny

S prvou manželkou Annou Cathrine von Brandenburg
mal šesť potomkov, vrátane následníka Frederika III.

So šľachtičnou Kirsten Munk uzavrel morganatické manželstvo, mal s ňou 12 detí,
ale kvôli vzťahu s Ottom Ludwigom Salmom ju vykázal na jej majetky

Syna mal s milenkou Kirsten Madsatter, s Karen Andesdatter mal dve deti, Wiebke Krusse mu porodila tiež dve deti. Toto sú len históriou zaznamenaní nemanželskí potomkovia, ktorí sú nositeľmi mena "Gyldenløve", ale usudzuje sa, že ich mohlo byť i viac.

Stavby spojené s Christianom IV.